V máji minulého roku sa najväčšie nemecké noviny Bild ospravedlnili za spravodajstvo o pandémii Covid, ktoré bolo „ako jed“ a „donútilo vás cítiť, že ste pre spoločnosť smrteľným nebezpečenstvom“.
V decembri, napísal Neues Deutschland , bola zverejnená súkromne objednaná empirická štúdia o novinárskom spravodajstve počas éry Covid s názvom „ Jednostranný, nekritický, blízko vláde?”. Autori opisujú „veľmi jasný výsledok tejto štúdie“, že spravodajstvo bolo „súčasne blízke vláde a kritické voči nej“:
(Médiá) mali blízko k vláde, pretože médiá, podobne ako politici, presadzovali najmä tvrdé opatrenia. Zároveň však bola kritická aj voči vláde, pretože médiá tieto opatrenia často nepovažovali za dostatočne tvrdé alebo prišli príliš neskoro
Takže išlo o typickú novinársku angažovanosť alebo prilievanie oleja do ohňa, pričom médiá a novinári sa nepostavili na stranu verejnosti, ale brojili proti nej.
Teraz, 4. apríla 2022, Nemecká etická rada zverejnila svoj 161-stranový návrh správy „ Zraniteľnosť a odolnosť v kríze – etické, kritériá pre rozhodnutia v pandémii “, ktorá ostro kritizuje nedostatok kritických správ v „masmédiách“. „Zjavným nežiaducim vývojom sa sotva s potrebnou jasnosťou venovala žurnalistika, ktorá sa považovala za „konštruktívnu“ alebo „citlivú na spoločné dobro“… Príliš kladné alebo jednostranné spravodajstvo masmédií úpenlivo nestimuluje vytváranie názorov. … Kritika je nielen legitímna, ale aj nevyhnutná,“ uvádza sa v návrhu správy.
Korporátnym médiám chýba kritická analýza
Ak si chcete v článku prečítať včlenenú správu v angličtine, odporúčame TU odporúčame rámci oddielu 4 návrhu správy pododdiel 4.2, Spoľahlivé inštitúcie a procesy demokracie a politickej participácie (str. 101-104).
Rôzne názory verejnosti ponúkajú dôležité referenčné body pre rozhodnutia štátnych orgánov a najmä parlamentnej legislatívy. Verejný diskurz si vyžaduje miesta alebo príležitosti na živú polemiku.
Všetky rozhodovacie procesy štátnych inštitúcií sú v konečnom dôsledku založené na zdrojoch občianskej spoločnosti, na slobodnej politickej kultúre a osvietenej politickej socializácii, predovšetkým na iniciatívach mienkotvorných združení.
Počas pandémie nebolo možné pristupovať k mnohým zvyčajným príležitostiam a miestam, kde by sa mohla uskutočňovať uvážlivejšia komunikácia, z dôvodu obmedzení uvalených na spoločnosť v reakcii na pandémiu Covid, príslušných obmedzení kontaktu a mobility. Vzhľadom na tieto obmedzenia je funkcia nielen sociálnych médií, ale aj masmédií pre politické rokovania o to dôležitejšia.
Masmediálna komunikácia umožňuje štruktúrované formovanie názorov v úplne rôznorodej verejnosti. Darí sa mu v argumentačných debatách, v ktorých sa presadzujú dôvody pre rôzne názory a v rozhovore sa porovnávajú.
Predovšetkým v čase krízy majú masmédiá a najmä verejnoprávne rozhlasové a televízne stanice nenahraditeľnú úlohu odvysielať sporné témy. Aby boli klady a zápory opatrení počuteľné a viditeľné pre uvažujúcu verejnosť.
Kritická časť tejto úlohy nebola vždy na začiatku krízy Covid alebo na želanej úrovni.
Neochota zamerať ostrú kritiku na každý detail vzhľadom na veľkosť, novosť a „náhlosť“ problému pandémie mohla byť celkom pochopiteľná a opodstatnená. Ako však pandémia postupovala, žurnalistika, ktorá sa považovala za „konštruktívnu“ alebo „citlivú na spoločné dobro“, sotva riešila s potrebnou jasnosťou aj zjavný nežiaduci vývoj.
Jednostrannosť, nekritickosť a mediálny zhon
Príliš kladné alebo jednostranné informovanie masmédií úpenlivo nestimuluje vytváranie názorov a v demokratickej spoločnosti s nevyhnutnými protinázormi v istom zmysle nedokážu byť sebakritické.
Stanovisko z Neues Deutschland súhlasí : „Kríza a výnimočný stav sa nesmú využívať ako príležitosť vzdať sa kritickej žurnalistiky. Pretože vtedy je potrebná! Musí ukázať politické a sociálne konflikty, ktoré sú „prioritou boja proti pandémii“, ale hrozí, že sa na ne zabudne. Udržať povedomie o rozporoch nažive a ponúknuť im fórum by bola výchovná úloha uprostred všetkého toho mediálneho zhonu.“
Menej v očiach verejnosti, ale aj znepokojujúce z hľadiska teórie demokracie, je narušenie politickej angažovanosti občianskej spoločnosti prostredníctvom obmedzení kontaktu s Covidom. Diskusia a spolupráca boli možné len digitálne, a preto boli prísne obmedzené. Okrem toho platil zákaz alebo prísne obmedzenia verejných podujatí a zhromaždení. Okrem toho pandémia Covid dominovala mediálnej agende. Organizácie občianskej spoločnosti a iné iniciatívy mali sotva príležitosť vyjadriť svoje obavy. (str. 85)
Proces vyjednávania o tom, ako sa vysporiadať so špecifickými rizikami, sa musí viesť otvorene a so širokým zahrnutím spoločensky relevantných pozícií. Dôležitú úlohu v tom zohrávajú médiá, ktoré so sebou prinášajú osobitnú zodpovednosť.
Vo verejnej komunikácii by sa malo vyhnúť akejkoľvek forme šírenia strachu motivovaného ekonómiou pozornosti, ako aj trivializácii a „všetkým jasným“ bez platného dôvodu. (str. 135)
(Poznámka: Ekonomika pozornosti je prístup k riadeniu informácií, ktorý zaobchádza s ľudskou pozornosťou ako s nedostatkovým tovarom.)
Na odhalenie personálnych pochybení, systémových chýb, nefunkčných foriem organizácie a/alebo nevhodných postupov a na umožnenie nápravy je potrebná kritická revízia krízového manažmentu. Vysoko rozvinutá kultúra chýb je tiež prejavom odolnosti. Týka sa to predovšetkým oblasti politiky, ale napríklad aj vedy, médií a politického poradenstva. (str. 137)
Kritika je nielen legitímna, ale aj nevyhnutná… V demokracii – v medziach slobody prejavu – sa musia vyjadriť všetky relevantné hlasy, a to od tých, ktorých sa to týka, aj od odborníkov z rôznych odborov. Činnosť, ktorá je citlivá na odlišnosť, je možná len tam, kde je počuteľných a viditeľných množstvo rôznych názorov. (str. 138)
Necháme na našich čitateľov, aby zhodnotili, čo z týchto kritických poznámok nemeckej etickej rady by pasovalo aj na slovenský mediálny mainstream, keďže pod lupu si zobrali najmä “korporátne” (firemné) médiá. Podľa našich poznatkov mnohí slovenskí novinári rovnako hecovali kompetentných na ešte prísnejšie opatrenia alebo postihy voči verejnosti, vrátane nepriamych tlakov (spôsob kladenia otázok) na zavedenie povinného očkovania na Slovensku.
-red1-
