Neprejde jeden deň, aby si progresívni a liberálni, teda antinárodní politici, nelámali jazyk na pravom, štandardnom, slušnom označení našej vlasti – štátu, Slovenska, Slovenskej republiky.
Akoby ich jedna mater, či skôr macocha mala, používajú namiesto Slovenska alebo štátu (…) len pojem „krajina“ a „tátokrajina“.
Rovnaký problém majú aj s privlastňovacím určením, teda s pozitívnym, otvoreným vzťahom. Jediné, čo majú otvorené, je otvárať Slovensko cudzím záujmom, vplyvom a Sorosovi. A tak namiesto prirodzeného privlastňovacieho zámena „náš/naša“ (štát, republika, Slovenská republika) používajú ukazovacie zámeno „ten, tá to“ v tvare táto krajina. A už vôbec nepoznajú, ani nepoužívajú označenie štátu ako „vlasť, domov, domovina, dedovizeň…“
Neslávne známou v používaní spojenia „táto krajina“ bola dokonca bývalá prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová – predtým podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.
Ako prezidentka republiky použila spojenie „táto krajina“ aj pri vyjadrovaní sa k novele Trestného zákona. (február 2024), a to nielen neformálne na sociálnej sieti, ale aj v oficiálnom vyhlásení. Indiferentné spojenie použila dokonca aj v Národnej rade SR v prejave o stave republiky („táto krajina sa môže ocitnúť v ešte hlbšej kríze“, 29.11.2022). Azda najšokujúcejší výrok najvyššie postavenej „tejtokrajinkárky“ je: „Mám pocit, že žijem v krajine, ktorej nerozumiem.“
Aj v nedeľnej politickej diskusnej relácii V politike používala poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Števulová označenie Slovenskej republiky „tátokrajina“.
Dokonca ani pri vtieraní sa do priazne voličov, nedokážu antinárodne postihnutí liberáli a progresívci použiť pri ich označení spojenie „naši ľudia“, naši občania“.
Takže ani pri objekte (štát, republika, Slovensko, Slovenská republika, vlasť, domov, domovina…), ani pri subjekte štátnosti (národ, ľudia, občania…) nedokážu použiť normálne, tradičné, slušné spojenie „náš štát“ (občania nášho štátu), „naša republika“ (občania/ľudia/obyvatelia… našej /Slovenskej/ republiky).
Keď reč odhaľuje postoj
Keď latinské nomen est omen, ale aj štúrovské „reč je duch“ odhaľuje výber použitých lexikálnych výrazov nielen ducha, jeho nastavenie, ale aj dôležitý vzťah človeka, novinára, politika, štátnika… k označovanému (národu/štátu), a teda aj skutočný, nie navonok hraný vnútorný svet a vzťahové nastavenia komunikujúceho.
Štylisticky, ale aj psychologicky to značí, že výberom slov na označenie pojmu (denotácia) signalizujú ľudia, novinári, politici… svoj vlažný až indiferentný vzťah k označenému, teda ich subjektívnu konotáciu, čiže význam – ako vidia, vnímajú, aký vzťah majú.
Pri politikoch a štátnikoch, ktorí zastupujú občanov nášho štátu, ale aj u novinárov, ktorí formujú verejnú mienku je to vážny problém, odhaľujúci ich oikofóbiu (strach z domáceho) až po nenávisť k svojmu, hoci o tom „našom“, spoločnom – vlasti, štáte, republike, Slovensku… rozhodujú!
Ako môžu pozitívne rozhodovať o niečom a niekom, ku komu nemajú vytvorený kladný vzťah? Táto otázka je pre národ a najmä pre voličov vo voľbách kľúčová. Iba nevedomec by predsa odovzdal kľúče od moci niekomu, kto pri výkone tej moci nemá lásku k nášmu spoločnému domovu a k jeho obyvateľom. Žiaľ, deje sa to, a tak problém bude nielen na vysielači (slov, pojmov), ale aj na prijímači pri chápaní či dekódovaní vysielaných významov.
Ideologický politický experiment na ďalšie ohlúpnutie časti národa (PS) by sa mal preto po správnosti premenovať na „Progresívna krajina“ (PK). A významovo by k činnosti tejto antinárodnej ideologickej sekty dokonca sedela aj skratka PK – „práskači“… bičom.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III. odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: autor/koláž/Zuzana Števulová
16. február 2026 06:00
