
Nie hosťovanie svetovej opernej divy vládnucej primadony 21. storočia v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave, ale protest nenávistnej progresivistickej platformy s boľševickými metódami „Otvorená kultúra“ pred Slovenským národným divadlom proti vystúpeniu opernej divy Anny Netrebko spravil Slovensku doslova svetovú kultúrnu hanbu, hoci táto nenávisť a rusofóbiu šíriaca aktivistická ideologická sekta si namýšľa pravý opak.
Ale je v hlavnom prúde bruselského rusofóbneho mainstreamu: nechceme ruský plyn, nechceme ruskú ropu, jadrové palivo… a nechceme ani ruských športovcov na vrcholových svetových podujatiach a ankoniec nechceme ani špičkové ruské umelecké hviezdy, čiže „Netreba nám Netrebko“ ako znel nenávistný slogan protestu. „Lebo Putin, lebo Ukrajina“, v skratke a skratkovom konaní aktuálnej angažovanosti fajty, ktorá chce mier dosiahnuť zásadne cez ďalšie vyzbrojovanie. Nejako priveľa je tých paradoxov na tejto strany barikády aktivistov v kultúrnej vojne, rozpútanej už aj na Slovensku.
Takmer všetky pseudoargumenty, uvádzané „otvorenou kultúrou“ sú zavádzajúce, tendenčné alebo z ideologickej dielne whataboutizmu. No najviac kričí rozpor sorošovsky ladeného názvu samozvanej iniciatívy „Otvorená kultúra“ s hejtovaním na uzatvorenie sa kultúry a aj SND pred Netrebko a vlastne podľa reakcií aj všetkého ruského. Už len chýba stuanutie ruských klasikov ako Tolstoj, Dostojevskij či Puškin z učebných osnov alebo knižníc – podľa kyjevského vzoru…
Angažovaná rusofóbia
A dôvod nekultúrnej nenávisti rozhorčených progresívcov? Lebo je Ruska – hoci má aj rakúske občianstvo, žije dlhodobo na Západe a jej materská operná scéna je vo Viedni. Ale to vraj nestačí. Lebo hoc odsúdila vojnu, nedištancovala sa údajne od Putina, s ktorým má aj fotografiu, no predstavte si ten smrteľný hriech podľa progresívnych inkvizítorov. Pre nich zbytočný detail, že tá najviac vyťahovaná fotografia je ešte z roku 2008, mala viditeľne menej kilogramov, aj rokov (36) ako dnes (54).
Mimochodom Putin má aj inú, z roku 2007 ako ho počúvajú svetové elity na čele s vtedajšou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde predniesol zásadný prejav, ktorým odmietol akceptovať podriadenú úlohou Ruska v medzinárodných záležitostiach… a mimochodom sa opýtal na členstvo Ruska v NATO…
Obr. V. Putin na Mníchovnskej bezpečnostnej konferencii. Zdroj: wikipedia
Čo tam potom, že vo veci vzťahu Netrebko-Putin dala fundované vysvetlenie a stanovisko jej materská operná scéna Štátna opera vo Viedni. Stavím sa, že progresívni hejteri toto vyjadrenie ani len nečítali, veď oni majú len svoj postoj a fakty sú im nanič.
Veď to oni, sfanatizovaní angažovaní progresívci spolitizovali a zideologizovali kultúru. Presne ako ich predchodcovia boľševici a anglosaskí bratanci wokeisti.
Nabitý program opernej divy
Tak dajme fakty aspoň my. Napríklad aj tieto z preplneného kalendára Annay Netrebko s jej vystúpeniami vo svetových operných metropolách: 14. február Sevilla, 16. február Valencia 19. február rakúsky Graz. 21. februára vystúpenie vo Florencii a 1., 4. a 6. marca hosťovanie v Teatro dell’Opera di Roma v Ríme v Pucciniho Tosce a 20. marca v Sofii, o ďalšie tri dni v Maďarskej štátnej opere v Budapešti. Do konca marca ešte stihla vystúpiť v Théâtre des Champs-Elysées v Paríži a vo viedenskom Konzerthouse. A vo viedenskej štátnej opere v apríli až štyri dni. Na konci apríla (30.) je to Bratislava, potom Istanbul, Berlín, Verona, Neapol, atď.
Obr.: Anna Netrebko. Zdroj: Dario Agosta cez SND/verejná doména
Preto sa táto sorošovská nenávistná ideologická sekta uchýlila okrem primitívnej rusofóbie aj k viacerým osvedčeným nástrojom na manipuláciu verernej mienky. Boľševickému – „ak nemáme argumenty, spochybníme autora“ – v tomto príade sa progresívne spochybňovanie vždy oprie o tzv. „hodnoty“.
Špeciálne na Slovensku tiež zaberá závisť cez peniaze. Vraj 230-tisíc eur a vraj zo „štátu“. No niečo neslýchané… Nuž realita je taká, že podľa ceny lístkov a kapacity sály SND a k tomu sponzorské vstupy hravo preplatia túto sumu, ktorá je vo svetových metropolách úplne bežná.
Spolitizovanie kultúry
Nie však pre angažovanú aktivistickú sektu Posledného spasenia kultúry na Slovensku, ktorá vraj „padá“. Asi ako všetky sánky, ktoré náhodou na internete vzhliadnu trasenie sa polonahými telami liberálnych „umelkýň“ ako je partnerka šéfa politických progresívcov…
„Sopranistka s hviezdnou silou v tom najlepšom slova zmysle, charizmatickou expresivitou, ktorá preniká do každého prvku jej vystúpenia,“ – takto o Netrebko napísal umelecké hodnotenie Anthony Tommasini z New York Times po jej vystúpení v Metropolitnej opere.
Žiaľ, z progresívnej „Valloslavy“ (pozn.red.: slovná hračka na meno progresívneho primátora Bratislavy M.Valla) vzíde do sveta úplne iný signál o Slovensku, ktorý nepochybne s potleskom privíta mužík v maskáčoch v Kyjeve, ale v ostatnom kultúrnom a objektívnom svete, ktorý nežije v ideologickej temnote a rusofóbnej nenávisti, sa budú chytať za hlavu.
Ak niekde padala kultúra, tak určite na tej pouličnej seanse pred SND, na námestiach či na chodníku pred ministerstvom kultúry. Z jednoduchého dôvodu: hlavným aktérom zjavne niečo padlo na hlavu. Asi to boli tehly, tipujem. Preto, Pane, odpusť im, nevedia, čo robia, aj keď vedia za čo a pre koho to robia.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: SKsprávy
1.máj 2025 06:00