Ilustračné foto: odhalenie pamätnej tabule. Zdroj: NR SR
Prvýkrát od prijatia zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky 25. novembra 1992 sa konala spomienková slávnosť. Zorganizovala ju Matica slovenská pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára.
Hoci ide o najvýznamnejší štátotvorný akt v novodobej histórii oboch nástupníckych štátov, akosi nevzbudzuje pozornosť ani v jednej z republík. Prečo? Lebo ho nesprevádzalo násilie? Nebola preliata krv? Ktovie.
Pri tejto príležitosti na historickej budove Slovenskej národnej rady odhalili pamätnú tabuľu s menami poslancov hlasujúcich za prijatie tohto zákona. Tí, čo sa tohto dňa dožili boli pri akte odhalenia tabule prítomní a následne obdržali pamätné listiny. Medzi významnými hosťami nechýbali bývalý prezident SR Ivan Gašparovič a expremiér Vladimír Mečiar.
Peter Weiss zablúdil?
Objavil sa i Peter Weiss, bývalý predseda Strany demokratickej ľavice, ktorá sa však nepridala k poslaneckým klubom hlasujúcim za zánik federálneho štátu. Jej dvaja poslanci hlasovali za zákon napriek tomu, že klub bol proti.
Peter Weiss sa v ostatnom čase objavuje na podujatiach, kde by sme ho vôbec nečakali. Tohto roku sa zúčastnil osláv 30. výročia prijatia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky v Starej Bystrici. Pred tridsiatimi rokmi počas rokovania 24. schôdze SNR o zvrchovanosti Slovenska povedal:
Strana demokratickej ľavice si praje zachovanie spolužitia s Českou republikou na nových princípoch v obnovenom spoločnom štáte a na základe rokovania politických reprezentácií Českej a Slovenskej republiky, ktoré vzídu z nových volieb.
Z nových volieb vzišla vláda Vladimíra Mečiara a už koncom roku 1993 SDĽ pod vedením Petra Weissa zorganizovala tlačovú konferenciu, na ktorej jej predstavitelia vyhlásili, že pripravujú hlasovanie za vyslovenie nedôvery vláde Mečiara, že majú dosť poslancov z HZDS, ktorí budú za to hlasovať a že nepôjdu do vlády až vtedy, keď sa budú privatizovať salaše a koliby. A skutočne, v marci 1994 došlo k hlasovaniu o vyslovení nedôvere vláde a Peter Weiss víťazoslávne vyhlásil, pán Mečiar odíďte.
Novú vládu zostavili kresťanskí demokrati s komunistickými „demokratmi“ a ani jednému z ich predstaviteľov neprekážal ich vzájomný ideologický antagonizmus. Hoci treba poznamenať, že v otázke slovenskej štátnej samostatnosti rozpor medzi týmito politickými subjektmi nejestvoval.
Vtedajší predseda KDH Ján Čarnogurský sa k návrhu na Deklaráciu o zvrchovanosti SR vyjadril takto: „Nech mi je dovolené povedať, že návrh považujem buď za vrchol politického primitivizmu, alebo za kriminálne hazardérstvo s osudmi občanov tejto republiky.“
Spojenectvo KDH a SDĽ vydržalo až dovtedy, kým bolo čo privatizovať. Ani jedna z týchto strán nikdy nevstúpila do koalície so štátotvornými stranami. Počas doterajšej tridsaťročnej existencie štátu vždy stáli na strane jeho odporcov.
Keď prezidentka SR odovzdala štátne vyznamenanie trom martýrom popraveným len preto, že sa pridali k Bielej légii, ktorej cieľom bolo zvrhnutie komunistického režimu a obnovenie slovenskej štátnosti, Weiss pobúrene vyhlásil, že my predsa svoju identitu odvodzujeme od SNP. Týmto dokonca poprel preambulu Ústavy SR a zahodil vyše tisícročnú históriu Slovákov.
Takže Peter Weiss sa nezúčastňuje osláv štátotvorných aktov preto, že si ich ctí. Nie, tento bývalý vysoký funkcionár komunistickej strany svojim internacionalizmom veľmi vhodne zapadá do progresívneho sveta, predĺženej ruky neomarxizmu. Zdieľajú rovnaký názor na štáty, národy, rodiny či náboženstvá.
Zaujímavé, slovenská televízia si vybrala práve jeho tvár pri odvysielaní správy o výročí prijatia zákona o zániku federácie. A samozrejme, predstaviteľa KDH Františka Mikloška. Ako ináč, tých, čo vlastný štát nechceli. A vlastencom nasadila psiu hlavu.
Eva Zelenayová
