Ako sa voľba „menšieho zla“ nevypláca – spôsobuje politické bruchobolenie
Čo majú spoločné Macron, Zelenský, Biden, Čaputová či Matovič? To, že sú v úrade po krátkom čase nepopulárni a že sú výsledkom voľby menšieho zla.
Američania nechceli Trumpa, lebo ho démonizovali liberálne médiá – a zvolili (verme, že hej) Bidena, ktorý láme rekordy nepopulárnosti. Francúzi nechceli LePenovú, z ktorej rovnako mediálny mainstream a ultraliberálne mimovládky vyrobili strašiaka – a majú na krku Macrona, aj s niečím, čo vraj nemusí byť žena po jeho boku.
Technológia výroby neschopných, ale poslušných pri kormidle
Túto hlavnoprúdovú metódu vyrábania neschopných pri kormidle poznáme dôverne aj na Slovensku. A rovnako ak Američania či Francúzi a ďalšie národy, trpíme aj my za voľbu „menšieho zla“. Genéza tejto marketingovej manipulácie zapustila korene na Slovensku od pádu novembra 89.
V prvých dvoch voľbách to nevychádzalo, lebo Mečiar. No po americkom zorganizovaní tretieho sektora za pomoci Georgea Sorosa a značnej sumy peňazí sa to v roku 1998 podarilo „lebo Mečiar“. Cena za túto prvú „zmenu“ bola obrovská: privatizácia dvomi vládami Mikuláša Dzurindu pripravila Slovákov o vlastníctvo strategických podnikov, bánk, telekomunikačného operátora, elektrárne, plynovod, ropovod…
Ako a kým sa darí vymývať Slovákom mozog
Potom sa scenár zopakoval, len Slovákom začali médiá vymývať mozog novým strašiakom a sloganom „lebo Fico“, prípadne „lebo Slota“. A opäť sa podarila „zmena“, lebo Slovákov je najľahšie znechutiť návnadami. Ľudia si zvolili premiérku na špagátiku Dzurindu, pustili do parlamentu krakena Matoviča aj jeho štvoricu vraj „obyčajných ľudí“, z ktorých jeden je minister, bol dokonca premiér a ďalší dvaja sú župani v dvoch krajoch.
Opiť obyčajného voliča rožkom je tak ľahké…
Lebo nepoučiteľní Slováci do tretice chceli „zmenu“ a voľbu „menšieho zla“. A stačilo tak málo – nechať sa opiť rožkom z francúzskej riviéry. Výsledok opäť všetci cítime – aj na vlastnej peňaženke, aj na cintorínoch, kde nám leží najviac mŕtvych na covid v prepočte na obyvateľov štátu. A pocítia to ešte aj deti súčasných detí, lebo táto vláda tejto krajiny nás enormne zadlžila, lebo Slováci uverili, že „špajza je prázdna“. No ešte len bude – dokonca podtlak, vákuum, na dlhé roky, ktoré vysaje všetko, čo sa tam vloží.
Keď rezorty riadia bábkoherečky, aktivisti a amatéri
Najväčší balík peňazí na obnovu v histórii Slovenska skončí zrejme rovnako fiaskom – lebo ľudia volili „menšie zlo. Čo tam po tom, že digitalizáciu, regionálny rozvoj a eurofondy riadi bábkoherečka a šéfka už nevoliteľnej strany na jedno použitie; čo tam ďalších neschopných experimentátoroch a aktivistoch z tretieho sektora, ktorí sa nasáčkovali aj do vlády, aj do parlamentu. Je to menšie zlo, no nie?
Ozaj, kde sú tie tri miliardy ročne, ktoré táto koalícia mala ušetriť do špajzy len preto, že icj naivní ľudia zvolia, „lebo oni nebudú kradnúť?“ Niekde v rozpočte by malo byť už voľných (ušetrených) 6 miliárd! Kde vlastne sú? A prečo si vláda neustále požičiava, keď sme tak skvelo zvolili „najlepšiu vládu v histórii Slovenska“? Kladú si naivní tieto otázky, alebo im bude stačiť zas nový rožok namočený do novej ilúzie? A zas to „menšie zlo“, vážení?
Čaputová na scéne – lebo nie Šefčovič, nie Harabin…
Veď takto sme si zvolili aj madam zo skládky, ktorá len pomáhala premiestniť skládku odpadu z bodu A do bodu B a teraz sa priznáva, že ako hlava štátu nerozumie svojim poddaným Slovákom? Lebo nie Ficov človek – Šefčovič, lebo nie Harabin, lebo nie… hoci kto, kto nevonia americkej ambasáde a korporátnym správcom a médiám Slovenska.
Kompromis sa so zlom nerobí
Stačilo argumentov? Už aj vy máte ten pocit, že najmenším zlom pre Slovensko by bolo, keby jednoducho niektorí opití Igorovým, Riškovým, Veronikiným, Borisovým, Andrejovým, Zuzankiným, Irenkiným… rožkom jednoducho nešli voliť? Možno by bolo konečne dobre. Lebo zlo je vždy len zlo. Nijaké „menšie zlo“, drahí Slováci, neexistuje. Kompromisy sa s diablom ani čertom jednoducho nerobia!
A treba pochopiť, že ani s blbcami, idiotmi, psychopatmi, kolaborantami a zradcami národných a štátnym záujmov. Stačí tak málo – začať voliť nie podľa negatívnych, ale pozitívnych predpokladov.
Rafael E. Rafaj
