Pred vyše pol rokom plne zaočkovaný primátor Bratislavy Matúš Vallo oznámil, že má pozitívny test na vírusové ochorenie covid a ostáva doma v karanténe. Tak by to aj malo byť. Čo je ale zvláštne na krátkom oznámení VIP osoby? Po prvé, že sa pravidelne testuje. Nepochybne opäť zodpovedné voči okoliu. Ale nezodpovedné voči tvrdeniu konzília rôznych odborníkov a voči mediálnej propagande, že očkovanie je sloboda.
Takže zaočkovaný primátor si pre istotu dáva robiť testy – čo je tiež pochopiteľné, pretože od včeličky od Pfizeru ubehol polrok. Pôvodné tvrdenie, že dvoma dávkami to končí sa ukazuje aj na Vallovom prípade opäť ako klamlivé až zavádzajúce, len aby sa čo najviac ľudí zaočkovalo experimentálnymi látkami na núdzové použitie.
Dnes sa to zdôvodňuje výhovorkami, že ide už o nové mutácie. Iste, ale ukazuje sa, že vírus mutuje práve vďaka očkovaniu. Dokonca v štátoch s najvyššou mierou „kolektívnej imunity“ zaočkovania útočí najviac… To nám „experti“, ani Európska komisia nepovedali. V prípade mRNA vakcín by toto tvrdenie nemalo mať ale váhu, pretože nejde o klasické vektorové vakcíny (s usmrtením vírusom, ktorý takto oslabený vytvára v tele protilátky), takže opäť tu niečo nesedí.
Aj na tomto prípade sa rúca koncepcia kolektívnej „ochrany“ a najmä segregačné a diskriminačné opatrenia „konzília“ a vlády voči neočkovaným občanom, vrátane druhej strany mince s neústavným zvýhodňovaním zaočkovaných jedincov, čo zjavne slúži len na marketingové účely na zlákanie ďalšej časti spoločnosti pre prijatie experimentálnych látok.
Iste, väčšina očkovaných nemusí mať závažnejšie komplikácie a môže mať ľahší priebeh ochorenia. Ale treba brať do úvahy aj fakt, že každý piaty plne zaočkovaný sa dostane na nemocničné lôžko, takže sa vyvracia propagandistické a angažované tvrdenie, že tretia vlna je „pandémiou očkovaných“.
Takto sú spochybnené právne opory na zásadné nabúranie protipandemických opatrení do práv a slobôd ľudí, čo by mali zvážiť aj ústavní sudcovia, pretože opatrenia nie sú v súlade s dôvodmi na zavádzanie totalitných praktík.
Vzhľadom na množiace sa prípady, podobných Vallovmu, sa čoraz viac približujeme k reálnemu tvrdeniu, že sme objektom jedného veľkého politicko-marketingového experimentu v štýle pokus – omyl, nový pokus… Žiaľ, tí, čo to skúšajú nejavia známky príčetnosti a predpokladu, že vedia, čo robia a to je na tom to najsmutnejšie, pretože ľudia zbytočne prichádzajú aj o istoty, aj o dôveru, že táto vláda dokáže zvládnuť túto náročnú situáciu.
Rafael Rafaj
