„Čo hýbalo Slovenskom“: Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté
Tieto dní žijeme spomienkou na 80. výročie konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Slovenskou spoločnosťou hýbali a stále hýbu otázky, ako si toto jubileum pripomenúť, keďže napriek tomu, že si v máji roku 1945 takmer všetci sľubovali, že niečo podobné sa už nesmie opakovať, špirála dejín rozhodla ináč. Európa je opäť vo vojne a hlavy hydry narástli tam, kde už mali byť len odseknuté kypte.
Slovenskom hýbala aj otázka, kam majú slovenskí politici ísť osláviť Deň víťazstva. Široko diskutovaná bola najmä otázka účasti predsedu vlády SR na oslavách v Moskve. Podľa ankety v denníku Pravda cca 51% obyvateľov bolo za účasť, cca 47% proti. Keď zohľadníme štatistickú odchýlku, tak obraz o našom národe je žalostný. Je fatálne rozdelený na dve polovice a ako vidieť, nie je ani náznak toho, žeby na Slovensku mal nastať nejaký „mier pod olivami“.
Na protest proti ceste R. Fica do Moskvy, išli niektorí poslanci z opozície na návštevu Kyjeva. Ale ako to už býva, keď robia dvaja to isté, nie je to vždy to isté. Kým R. Fico sa zúčastnil takmer na všetkých podujatiach osláv v Moskve a rozumne sa vyhol vojenskej prehliadky na Červenom námestí, kde pochodovala aj jednotka, účastniaca sa na Špeciálnej vojenskej operácii, nešťastníci v Kyjeve lízali asi len ruskú zmrzlinu.
Treba ešte povedať, že v Kyjeve bývala veľmi dobrá, ale som presvedčený, že jej obchodná značka dnes je Liberty Icecream.
Okrem oficiálneho programu osláv, R. Fico na návšteve Moskvy absolvoval aj viacero dôležitých rokovaní. Ak niekto spochybňuje význam takých stretnutí, akými boli rokovanie s čínskym prezidentom Si Ting-pinom, s predsedom KSV To Lamom, prezidentom Brazílie da Silvom a ruským prezidentom V. Putinom, tak nevie nič o medzinárodných vzťahoch a pôsobení malých štátov v nich. Každému musí byť jasné, že takéto stretnutia majú významný vplyv na všetky úrovne života v malej krajine.
A čo „oslavy“ v Kyjeve
Najskôr tam zašli tri grácie z progresívneho prúdu na čele s poslankyňou Plavákovou a dvoma „ženskými“, ktoré sa hanbia za slovenčinu a krivia tým svoje mená. Ale de gustibus non est disputandum. Čo vybavili pre Slovensko? Alebo čím sa zapísali do dejín Slovenska? Ak odhliadneme od šírenia protiruskej fóbie, tak zhola nič! V správe o ich pobyte som nenašiel ani náznak toho, že by sa čo i len na chvíľu stretli s niekým na ich úrovni.
A čo vybavili traja Matotieri v Kyjeve? Asi to isté, čo tri grácie. Zalízali si Liberty Icecream, dokonca ani len v zlatej vani ako v Hanoji sa neokúpali. Veď Ihor bol asi jediný Slovák, čo sa v nej kúpal. Bol by predsa hlupák, keď si už zaplatil 6000 USD za izbu, žeby ju nevyskúšal! Nuž, ale v Kyjeve to bola bieda. Ani kľučka nejakého bezvýznamného úradu si s nimi nepodala ruku. Veru tak , chlapci, na to, aby ste sa mohli stretnúť s niekým dôležitým, musíte mať nejakú váhu. A pre mocipánov v Kyjeve ste absolútne bezvýznamní. Z ich pohľadu ste len rektálni alpinisti. O takých však nestoja. Nejakí „slovačikovia“ s malým s im nestoja ani za povšimnutie.
Ale to nie je všetko. Vrcholom, skutočným Mont Blancom slovenských osláv, bolo položenie kytice kvetov k pamätníku maďarskej horthyovskej armáde „nešťastným“ kandidátom na prezidenta SR I. Korčokom. Už to, že išiel k pamätníku, na ktorom sa skvie horthyovský variant uhorského štátneho znaku, nedáva zo slovenského pohľadu zmysel.
Nemusel to vedieť, ale pamätník dali postaviť okupačné orgány horthyovského Maďarska na pamiatku padlým vojakom maďarskej armády na východnom fronte proti ZSSR roku 1942 (aspoň sa tak tvrdilo pri jeho reinštalácii roku 1990).
Po druhej svetovej vojne česko-slovenské orgány nariadili pamätník odstrániť. Celých 45 rokov bol v Senci zakopaný a roku 1990 miestni Maďari, ktorým VPN umožnila ovládnuť Senec ho reinštalovali. Aby prekryli jeho horthyovský pôvod, tak na zadnú stranu napísali mená židovských obetí, deportovaných do vyhladzovacích táborov za vlády regenta Horthyho. Pravdepodobne prepísali aj venovanie.
To, že okrem obetí prvej svetovej vojny spomína aj na padlých maďarských vojakov v rokoch 1939 – 1945 by už však človeku, ktorý sa uchádza o významnú funkciu v štáte, niečo hovoriť malo. Prví maďarskí vojaci podľa uvedených dátumov padli v marci 1939, keď Maďarsko napadlo slovenský štát.
Ďalší pri napadnutí Juhoslávie roku 1941, kde sa ináč vyznamenali tým, že odporcov okupácie (niekoľko tisíc) nahádzali pod ľad zamrznutého Dunaja. Netreba ani zabudnúť, že maďarská armáda bojovala na strane Hitlera až do 9. mája 1945!
Pán Korčok, skutočne si myslíte, že ste 8. mája t. r. kládli kvety pri správnom pamätníku?
Anton Hrnko
Ilustračné foto: A. Hrnko. Zdroj: facebook/archív autora
12. máj 2025 05:58
Anton hrnko
