Čo nám chýba? Realizmus a diskusia
Doba je rýchla, postoje sa menia rýchlosťou svetla a tak už aj prezident Pellegrini sa najnovšie stotožňuje s navýšením HDP na obranu až na 5%. To už je čo povedať. Pretože každý dnes vie, že naša ekonomika proste na to nemá. Či to nevadí?
…nevadí, že občan si bude musieť vyrábať ďalšie dierky na opasku, aby si ho mohol utiahnuť? Zdá sa, že nevadí, hlavne, že v zahraničí nás pochvália a v pléne zožneme potlesk. Iná politická garnitúra, ale tie isté chyby.
Za potľapkania po pleci, francúzske šampanské a kaviár by predali vlastnú rodinu a vidíme, že aj národ. Pripomínam, že takýto politici zabudli, čo hovorili voličom vo voľbách a tom, že ide v prvom o občana a reálny a objektívny pohľad na možnosti ekonomiky SR. Nie plniť a zaväzovať sa k niečomu, čo v dlhodobom horizonte nemusíme vedieť splniť – a to by nebolo prvýkrát (ako všetci virme).
Áno realizmus v myslení a Slovensko ako entita, by mali byť na prvom mieste, to len oficiálne pripomínam. Záväzky takéhoto typu sú totiž skôr či neskôr odsúdené na zánik. A to plati aj o záväzku prezidenta SR na stretnutí „Bukurešťskej 9“. Totiž nachádzame sa v obdobi, keď musí byť na prvom (1.) mieste zdravý rozum a vlastné národné kapacity a možnosti.
Čo mi tu teda skutočne chýba? Jednoznačne diskusia. A to aj preto, že takéto záväzky zasahujú viacej vlád a idú cez dlhšie časové obdobie. A zaväzovať dnes budúce vlády (a občanov – platičov daní), je iba prvoplánovým nátlakom a vytvorením zbytočných politických mantinelov.
Myslím, že toto v kultivovanej spoločnosti určite nie cesta k upokojeniu vnútropolitickej situácie. Bez diskusie, takéto rozhodnutie nepredpokladá nič dobré. Konštruktivnosť je v tomto prípade formát, ktorý pomôže Slovensku a aj všetkým tým, ktorí nepochopili čo nás v budúcnosti čaká…
Jozef Viktorín
Ilustračné foto: Pixabay
11. jún 2025 05:40
