Bez ohľadu na to ako sa koaličná kríza vyriueši alebo nevyrieši, mainstreamové dezinformovanie a nenávisť voči národu a Slovensku sa nezmení. Jeden príklad za všetky podobné: „Smer, Hlas a SNS tvoria ideologicky protichodný zlepenec. V tomto zložení nemajú šancu na prežitie“, vyfľochla mainstreamová politologička Aneta Világi (ová) v televízii ta3.
Ak už samotný fakt, že použila neadekvátny termín „ideológia“ tam, kde nie je, by stačilo na diskvalifikáciu jej názoru, tobôž, ak sa snaží navyše ešte tvrdiť, že je tam ešte aj ideologický rozpor. Ten je, lenže nie ideologický, ale politologický, čiže opäť ľavoboček umelého konštruktu, cez ktorý angažovaní politológovia manipulujú s verejnou mienkou.
Som ďaleko od obhajovania strán súčasnej koalície, ale ak takto rozhodli voliči, tak to rešpektujem. Ak nevidím východisko v progresívnej náhrade, tak stojím na strane faktov a nie dojmov, ktorými, žiaľ, kŕmia rôzni „experti“ na politiku bez toho, aby ochutnali niečo reálne z politickej kuchyne, šedý priemer spoločnosti, teda masu tvarovateľných voličov.
Takže škrípanie v koalícii je, ale nie ideologické
Problémy spôsobujú niektoré persóny, ktorých subjektívne sebahodnotenie sa rozchádza s objektívnou realitou a opakovane povyšujú svoje maxiego a kariéru nad národné záujmy a ochranu republiky pred jej rozvracačmi.
Prepisovanie reality pani politologičkou týmto ale neskončilo. Jej bizarná konštrukcia ešte len príde. Nie je to dokonca ani predpoklad, že súčasná koalícia nemá šancu vydržať. Ešte raz: kardinálny problém nie sú programové rozdiely, ale charakterové vady, ktoré spôsobujú koaličné zvady.
Világi išla ešte ďalej poukázala na ideologickú rôznorodosť súčasnej koalície, ktorú prirovnala k zlepencu. Nejako opäť neprofesionálne vynechala k tvrdeniu súúvislosti a nedávny kontext matovičo-heger-odórovských zlepencov…
Obr. A.Világi (ová) v relícii ta3. Zdroj: ta3
„Ide o koalíciu troch strán, kde Smer a Hlas sa hlásia k sociálnej demokracii, zatiaľ čo SNS je pravicovou nacionalistickou stranou. Už toto je ideologicky protichodné zlepenie,“ zdôraznila a opäť pani pedagogička nepoučila Slovákov, že oveľa bizarnejšie koalície sa tvoria naprieč celou Európu, lebo antivlasteneckými liberálmi a progresívnym aktivistickým mediálnym mainsztreamom pretláčaný „sanitárny kordón“… Takže nič mimoriadne, ani v Európe nezvyčajné na Slovensku vôbec nezažívame, najmä ak opäť potlačené súvislosti, že Smer je už po tretíkrát v koalícii so SNS. Akurát, že Smer sa javí dnes vlasteneckejším subjektom ako Dankova SNS.
Náhrada? Ideologický fanatizmus s farizejmi
Zaujímavé je pozrieť sa aj na to, čo je v ponuke ako možná náhrada z opačnej strany politicko-názorovej barikády.
Progresívne Slovensko by nedokázalo reálne vytvoriť väčšinovú vládu bez KDH, súc by teoreticky aj voľby vyhralo. A tu je druhý, mainstreamom a jeho angažovanými „odborníkmi“ ponúkané východisko do trasoviska ako nezlučiteľný a neriešiteľný problém.
Generálnym problémom u nás v šírení zavádzajúcich či tendenčných názorov, analýz a mainstreamových hodnotiacich súdov v korporátnych a straníckych (spolitizovaných) médiách je krátka pamäť, čiže nedávanie tvrdení do súvislostí a kontextu.
Inak by predsa logická otázka priemerne rozhľadeného Slováka bola, ktorá vládna koalícia bola ideologicky (pripusťme tento mätúci pojem) kompatibilná?
Väčšinu z vlád totiž vytvorili manželstvá z rozumu s „ideologicky“ ťažko spolu držiacimi subjektmi – prevažne liberálov s konzervatívcami – a nie „ideologickej lásky“. Paradoxne najkompatibilnejšou vládou podľa tohto pretláčaného kritéria bola zatracovaná koalícia HZDS-SNS-ZRS.
KDH ako drahá nev(i)est(k)a
Pritom KDH bolo už vo vláde s exkomunistami v SDĽ (1998-2002). Pikantné na súčasnom odmietavom postoji KDH, že so Smerom nikdy, je fakt, že súčasťou SDĽ bol na začiatku (kým vytvoril stranu Smer) aj poslanec za SDĽ Robert Fico. Ten istý Fico, s ktorým KDK má akože problém.
Milan Majerský v diskusnej relácii dokonca tvrdil, že KDH je v tomto údajne hodnotovo konzistentné. No a máme tu ďalšie zavádzajúce a účelové tvrdenie šité na zvádzanie súčasných voličov. Keď sa tvorila koalícia po predčasných voľbách v roku 2006 v Smere boli dve skupiny. Jedna chcela zloženie Smer-HZDS-KDH a druhá presadzovala koalíciu Smer-SNS-HZDS. Práve táto koalícia vznikla aj vďaka rýchlemu rozhodovaniu, pretože len 15 minút potom, čo sa Fico dohodol definitívne so Slotom a Mečiarom, pribehli emisári z KDH, že by boli ochotní rokovať o vstupe do koalície s premiérom Ficom… Nuž takáto je tá kádehácka „konzistentnosť“, ak nerátame manželstvo z rozumu s exkomunistami.
Zatiaľ jediná nemenná konštanta všetkých generácií KDH je odmietanie princípu národnej zvrchovanosti a štátnej suverenity Slovenskej republiky, čím popierajú dlhú a skutočnú konzistentnú líniu kňazov-národných buditeľov, ktorí jednou rukou slúžili cirkvi a druhou slovenskému národu.
A tak asi dobre informovaného človeka neprekvapí, ani nezvedie ďalšie lišiacke tvrdenie M. Majerského, že KDH sa s Progresívnym Slovenskom (PS) vie zhodnúť, spolupracovať a dokonca vytvoriť koalíciu, pokiaľ by sa progresívci vzdali pretláčania progresívnej ideológie.
No a to je ďalšia nejedlá a nestráviteľná fikcia, pretože PS je čisto ideologický projekt na pretláčanie doiem ideológie neomraxizmu, progresivizmu a gender (rodovej) agendy. Všetky strety s kultúrno-etickými otázkami majú korene v niektorej zo spomínaných ideológií.
Zvrátený postoj KDH a Majerského k PS je taký istý ako keby niekto žiadal, aby sa Komunistická strana pred rokom 1989 vzdala ideológie marx-leninizmu, alebo nacisti ideológie germánskej nadradenosti. Ani jeden by jednoducho v politickej realite nemohol existovať.
Pri KDH, ktoré je od roku 1990 totálne odstrihnuté nielen od slovenskej štátnosti, princípov zvrchovanosti, suverenity a národných hodnôt , ale aj od bežnej reality, to už nemôže ani zaujať, ani prekvapiť, ani sa brať vážne.
Antislovenský tmel
Jediné, čo spája ideologicky nezlučiteľné KDH s PS je antislovenská oikofóbia. No a takéto subjekty, ktoré z princípu nenávidia vlastenectvo a národ ako nositeľa moci v štáte, by v normálne fungujúcej a informovanej spoločnosti neboli ani len v politickej pivnici, nieto ešte v obývačke a kuchyni.
Žiaľ, v službe verejnosti šíriť pravdu zlyhávajú aj tzv. štandardné médiá, aj tzv. odborníci na politiku ako napríklad politológovia typu pani Anety Világi a ďalší, ktorí si stále mýlia svoje dojmy s objektívnymi pojmami.
P.S. Ak by sme sa preniesli do dňa „D“ po najbližších voľbách, kde evidentne uspeje vlastenecké hnutie Republika, ktoré nahradí SNS, tak zaručenie budeme svedkami šírenia podobných zmrazených polotovarov o nulovej ideologickej kompatibilite Uhríkovcov so všetkými subjektmi, ktoré by mohli vytvoriť budúcu vládnu koalíciu. A nepochybne opäť zažijeme piruety KDH, tancujúceho na ešte tenšom ľade ako dnes, pokiaľ voliči neprecitnú a farizejov, aj ideologických fanatikov nepošlú na smetisko dejín rovnako ako to už robia iné národy, čistiace tento augiášov chliev a osvojujúce si pragmatickú realitu môj štát a môj národ na 1. mieste… až potom tí druhí a ďalší.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor, bývalý politik. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova, prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: Pixabay
18. február 2025 06:00
