Cyrilo-metodské dedičstvo po slovenských a slovanských vierozvestov a spolupatrónov Európy sa dostalo aj do Preambuly Ústavy Slovenskej republiky. Svätým Cyrilovi a Metodovi patrí aj štátny sviatok a deň voľna SR, ktorý pripadá na 5.júla.
Toľko známe fakty. Pozrime sa však na dôležitejší, obsahový a významový výklad pojmu „cyrilo-metodské dedičstvo“ či „odkaz solúnskych bratov“ a na koľko drobných, ale vzácnych mincí by sme vedeli a mali rozmeniť aj text Preambuly
„My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy…“
Skladba textu nám postavila dva pevné základné piliere a argumentačné skutočnosti. Určuje aj hmotnoprávnu – historickú majeť, nescudziteľné „vlastníctvo“ slovenského národa na Veľkomoravskú alebo Veľkoslovenskú ríšu a tiež akostnú, duchovno-filozofickú svojeť, čiže samotný odkaz (dedičstvo otcov) na modernú chrbtovú kosť nášho seba (si) vedomia a identity.
O čom je teda v podstate cyrilo-metodské dedičstvo?
O zachovaní svedectva na slávnu minulosť našich predkov – sme minimálne rovnocenní k všetkým tzv. „vyspelým“ národom, takže údajnú slovenskú malosť a mladosť šíria len neprajníci a oikofobici, ktorí sa nedokážu stotožniť s národom a jeho duchovnými koreňmi.
O hrdosti na výnimočnosť, keď staroslovenčina sa stala 4. liturgickým jazykom sveta.
O tom, že Slováci sú nielen zemepisným, ale aj duchovným, jazykovým, kultúrnym, ale boli sme aj mocenským centrom slovanskej civilizácie, preto je všeslovanská vzájomnosť a „panslavizmus“ súčasťou nášho pôsobenia vo svete popri upevňovaní slovenského vlastenectva.
O tom, že vždy jestvuje politické a mocenské východisko („alternatíva“): ak nás nechceli na Západe, obrátili sme sa na Východ a nemusí to ostať len v minulom čase.
O prastarej vôli národa po vlastnej samojedinosti, suverenite a zvrchovanosti, takže národné cítenie je najprirodzenejším nadosobným vnímaním roduverného Slováka.
O duchovných, národných, kultúrnych a jazykových koreňoch našej identity, ktorú sme si nemuseli posilňovať vojnami, výbojmi, ani šovinizmom voči iným národom.
Keďže každá minca má dve strany, tak odkaz cyrilo-metodského dedičstva je aj o tom, že ak si nechránime svoje (národné), tak o to prídeme. Tiež aktuálne, že najskôr musíme slúžiť sebe, svojmu a svojim, až potom iným či cudzím (záujmom).
Tiež o tom, že zapredať svoje prirodzené suverénne miesto byť „prvý doma“, medzi svojimi za byť len ďalší medzi cudzími, sa nevypláca.
Aj o tom, aby sme sa neopúšťali ani v ťažkých časoch – dedičstvo otcov nám vždy ukáže východisko alebo dá riešenie, pretože niekedy je lepšie neplávať s prúdom, ak na konci je priepasť.
Aj to tom, aby sme dbali o slovenčinu a nepreberali ľahkovážne bohemizmy a anglicizmy do našej reči tam, kde máme svoje vlastné pomenovania.
No najmä, aby sme si zachovali vieru otcov, vieru v seba a vieru v Boha, pretože na počiatku bolo Slovo, a to slovo bolo u Boha…
Cyrilo-metodské dedičstvo a odkaz je teda v tom, aby sme nestratili vieru v seba a vieru v Boha, lebo len za týchto podmienok môžeme v skutočnosti byť tým, čím máme byť a táto podstata sa nikdy nemení a nič – ak sme sebavedomí, suverénni a zvrchovaní, čiže slobodní, spojení a napojení na dedičstvo otcov – ju nemôže ani zmeniť, ani zničiť, ani ničím rovnako hodnotným nahradiť, vrátane nijakej ideológie, indoktrinácie či propagandy.
Práve pre túto silu viery v národ sa toľko útočí na vlastenectvo.
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: kostol Dražovce. Zdroj: turzak-art via Pinterest
5. júl 2024 15:55
