Už grécky filozof Sokrates povedal, že prázdny sud najviac duní. Tento citát zľudovel vo viacerých kultúrach pre ľudí s „prázdnymi hlavami“, teda tých, čo veľa rozprávajú alebo sa tvária dôležito, a pritom nič nepovedia, alebo len málo vedia – ale tvária sa náramne vážne.
Aj u nás, na Slovensku, to poriadne duní – žiaľ tam, kde by sme skôr namiesto prázdnych rečí a obsahu očakávali plnosť myšlienok pre verejné dobro – v politike. A je už príznačné, že najviac to prázdnotou duní v opozičnom, teda liberálno-progresívnom a antinárodnom, tábore.
Smutný a tragikomicky prázdny, bezmyšlienkový a férovú politickú súťaž ohrozujúci postoj liberálno-progresivistickej (vrátane „kdh“) opozície, ktorá v skutočnosti nič nevie proaktívne, rozvojové, inovačné, zásadové, strategické a dokonca ani „progresívne“ – okrem „lebo Putin, lebo Rusko, lebo Fico, lebo ‚extrémisti‘, lebo ‚fašisti’“ ponúknuť slovenskej verejnosti.
Dajme si tento politický hmyz, ktorý vie len bzučať a štípať pod mikroskop.
Šimečkovou (PS) mis(i)ou je len „odstavenie Fica“. Realita je taká, že bez Smeru sa nedá vyskladať proslovenská, neideologická, neservilná, konzervatívna vláda, ktorá na 1. mieste bude mať Slovensko, Slovákov a slovenský národno-štátny záujem a odsunie na druhú koľaj „lebo Brusel, lebo vojna, lebo Rusko, lebo sankcie…“, čiže v skratke: lebo všetko cudzie, cudzie záujmy a na Slovensko kašľať.
Fico, súc sediac súčasne na viacerých stoličkách naraz, predsa len je prekážkou na usalašenie sa bábkarov na vodiacich šnúrkach cudzích záujmov.
Klan šimečkovcov je pritom učebnicový príklad. Na suverenitu, štátnosť, zvrchovanosť zvysoka nielen kašľal, ale aktívne proti týmto princípom vystupoval už Šimečka starší, a súdruh Šimečka najstarší prišiel strašiť Slovákov zo susednej Českej socialistickej republiky v ére totality. Červivé komunisticko-liberálno-progresivistické (všimnite si to ľavičiarske stupňovanie či „vývojovú tranzíciu“) a najmä protislovenské jablko nepadlo ďaleko od pôvodného stromu s plytkými koreňmi, ktorý sa však dobre „presádza“, ale ťažšie presadzuje.
Ošúchaný refrén: lebo Rusi, lebo Rusko, lebo Putin
Ďalší opozičný exot, ktorého do čela SaS posadil jej otec-zakladateľ R. Sulík – ktorého z „vďaky“ Gröhling neposadí už ani len na kandidátku – láka, či skôr manipuluje voličov na zlobu a strach (marketéri majú teraz univerzálny pakľúč na vyvolávanie blbej nálady ako emocionálnej mucholapky na frustrovaných a dezorientovaných voličov) z údajnej „manipulácie slovenských volieb Ruskom“.
Vrcholom rusofóbnej konšpirácie bolo jeho tvrdenie v diskusnej relácii (TU), že pri stretnutí medzi štyrmi očami predseda vlády Robert Fico vraj diskutoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o tom, ako bude ovplyvňovať budúcoročné slovenské voľby!
A tak „lebo Rusi, lebo Putin“ budeme počúvať so zvyšujúcou sa frekvenciou bez ohľadu na vývoj či ukončenie ukrajinského konfliktu. Lebo Slovensko sa od nich nedočkáme, aj keď názov našej vlasti a štátu si bez ostychu nepochybne do úst brať budú.
Na túto intelektuálnu prázdnotu nemuseli naše politické prázdne sudy chodiť ďaleko. Zabralo to vo voľbách v Moldavsku, Rumunsku a naostatok aj v Maďarsku.
Ruského strašiaka pravidelne vyťahujú aj vo francúzskych voľbách a tiež v Nemecku. Zinscenovaný podvod s kompromitujúcim videom falošnej netere ruského oligarchu, známy aj ako Ibizagate, spôsobil rozpad vládnej rakúskej koalície a pád vtedajšieho kancelára Sebastiana Kurza. Incident bol vopred pripravenou „pascou“ (sting operation) na diskreditáciu. Nakoniec v politike definitívne skončili obaja populárni politici – H.Ch. Strache (FPÖ) aj S. Kurz ( ÖVP)
No a túto ruskú ruletu či hru na čierneho Petra chcú protislovenské sily ako cez kopirák pretlačiť aj do slovenských volieb ako jednu z nosných tém. Poslúži na to nepochybne aj pripomenutie návštevy Fica v Moskve 9. mája. Použijú osvedčenú a vysoko efektívnu manipulačnú techniku: k objektívnemu faktu (návšteva) sa pridá konšpiračná interpretácia.
Rusko, Rusi, Putin… sú totiž na kolektívnom Západe, ukotvené fóbiou a nikdy nespiacou propagandou, osvedčené strašiaky v poli s makovými hlavami, určené pre ďalšie duté hlavy, ktorým stačí dostať do hlavy tohto strašiaka, aby sa v strachu naštartovali voliť len tých „správnych“.
„Správny“ (ďalšia ošúchaná floskula progresivizmu) podľa sekty nenávistných v nadstavbe propagandy šírenej korporátnymi médiami vraj znamená aj „demokratický“, čiže „ich“.
Tu sa už blížime k ďalšiemu vyklonovanému strašiaku slovenskej politiky – najkovanejším a najrýdzejším „Demokratom“, ktorí agresívne spájajú všetky tri línie manipulácie a naháňania ustráchaných oviec tejto sekty do volebného košiara pred krvilačným ruským medveďom.
Hlasitosť z prázdnych hláv či sudov bude s pribúdajúcim termínom parlamentných volieb len rásť, aj keď priamoúmerne bude rapídne klesať intelektuálny obsah tohto bzukotu otravného hmyzu. Nedávne maďarské voľby predsa jasne potvrdili, že bruselské zasahovanie, mocenské nástroje a západná propaganda sú evidentne silnejšie, než to údajne ruské zasahovanie. Hovorí sa, že keď rinčia zbrane, múzy mlčia. No keď strašia krikom duté hlavy, normálni ľudia by sa umlčať určite nemali dať.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Je členom Slovenskej asociácie novinárov a čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: autor
11. máj 2026 05:59
