EÚ sľubuje veľké veci v oblasti obrany, ale riskuje, že z Ukrajiny odíde sklamaná

Plány ohlásiť veľký balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu zlyhali ešte pred zhromaždením, píše portál Politico

Napriek všetkému, čo sa udialo počas šiestich krátkych týždňov od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu, to je asi všetko, čo lídri Európskej únie museli ponúknuť ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému na štvrtkovom mimoriadnom summite v Bruseli.

Iste, vypracovali plány na posilnenie obranného sektora EÚ , ale – a z krátkodobého hľadiska je to možno to, na čom záleží najviac – sa im nepodarilo dohodnúť na žiadnych nových záväzkoch, ktoré by v bezprostrednej budúcnosti posilnili ruku Ukrajiny.

Kyjev zápasí s prerušením americkej vojenskej pomoci a zdieľania spravodajských informácií, keďže Trumpova administratíva vyvíja tlak na Zelenského, aby rýchlo uzavrel mierovú dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Pred zhromaždením v Bruseli diplomati z krajín, ktoré neochvejne podporujú Ukrajinu, vyjadrili nádej, že stretnutie prinesie nové záväzky, ktoré postavia Kyjev do silnejšej pozície.

„Teraz musíme podporovať Ukrajinu viac ako kedykoľvek predtým,“ povedala pred mimoriadnym summitom vrcholová diplomatka EÚ Kaja Kallasová.

Ale po 10 hodinách rozhovorov a napriek verejnému objatiu Zelenského – ktorý sa prihovoril novinárom sprevádzaným lídrami dvoch najvyšších inštitúcií EÚ Ursulou von der Leyenovou a Antóniom Costom – sa konečné závery sprostredkované medzi národnými lídrami sústredili iba na ich spoločné úsilie vybudovať rozdrobený sektor obrany.

Časť o Ukrajine ani neprešla medzi 27 členmi pre odpor maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý sa netajil svojou podporou Putinovi a ktorý pred stretnutím vyjadril nesúhlas s vyhlásením, a zotrval na svojom postoji.

Zvyšok EÚ odmietol akýkoľvek pocit nejednoty. „Už to urobil,“ povedal novinárom odchádzajúci nemecký kancelár Olaf Scholz. „To nezvrhlo [Európsku] úniu.“

Bez Maďarska podpísalo 26 krajín ukrajinské vyhlásenie, ktoré načrtáva červené čiary pre budúce mierové rozhovory, vyzýva na vstup Kyjeva do bloku a prisľúbilo budúcu vojenskú pomoc bez konkrétnych cieľov.

Mier cez silu

Nebolo to pre nedostatok snahy zo strany Zelenského.

Ukrajinský prezident, ktorý mal na sebe svoj charakteristický čierny vojnový odev, ktorý zosmiešnil Trumpa počas jeho minulotýždňovej návštevy Bieleho domu, počas prejavu pri príchode do sklenenej a oceľovej budovy Justus Lipsius v Bruseli uviedol zoznam okamžitých potrieb.

Opísal každodenné ruské vzdušné zátarasy, ktoré bijú do ukrajinských miest, a vyzval Európu, aby „urýchlila“ prácu na finančnom nástroji určenom na pomoc ukrajinskej armáde. Požiadal o nový balík sankcií proti Rusku a vyzval EÚ, aby pokračovala v plánoch na prijatie Ukrajiny do bloku do roku 2030.

„Dosiahnutie ‚mieru prostredníctvom sily‘ si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, s vlastnými silnými vojenskými a obrannými schopnosťami ako základnou súčasťou,“ uvádza sa vo vyhlásení podpísanom 26 lídrami. „Európska únia je naďalej odhodlaná v koordinácii s rovnako zmýšľajúcimi partnermi a spojencami poskytovať Ukrajine a jej ľudu zvýšenú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu.“

Diplomat EÚ vystupujúci pod podmienkou anonymity obhajoval plány EÚ na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine. Práca na budúcich zbrojných balíkoch by pokračovala ako súčasť koalície ochotných, prípadne vrátane nečlenských krajín EÚ, ako je Spojené kráľovstvo.

Podľa niekoľkých diplomatov sa Kallasová pred zhromaždením pokúsila podnietiť krajiny EÚ k snahe získať vojenskú pomoc vo výške najmenej 20 miliárd eur na dodávku na Ukrajinu v roku 2025. Napriek rozsiahlym rozhovorom medzi diplomatmi však toto úsilie nezískalo jednomyseľnú podporu.

V rozhovoroch medzi lídrami za zatvorenými dverami Kallasová povedala, že blok by sa mal podľa dvoch diplomatov EÚ zamerať na poskytovanie zbraní Ukrajine, nielen ich získavanie pre vlastnú potrebu.

Zelenskyy si vo štvrtok pripísal niekoľko konkrétnych záväzkov, len nie od EÚ. Nórsko sa zaviazalo posilniť svoju priamu vojenskú pomoc Ukrajine na 8 miliárd eur do roku 2025, čím viac ako zdvojnásobí svoj predchádzajúci záväzok.

Slon v izbe

Hlavnou otázkou, ktorá visí nad budúcnosťou Ukrajiny, je, či EÚ dokáže nahradiť alebo nejako kompenzovať prerušenie americkej vojenskej pomoci a spravodajských služieb.

Estónska premiérka Kristen Michal nastolila tento bod počas diskusií za zatvorenými dverami, podľa predstaviteľa EÚ, ktorý si bol priamo vedomý výmeny názorov, a opýtal sa: Môžeme ísť sami?

Odpoveďou je hlasné ticho.

Krajiny EÚ sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie pred tromi rokmi spoločne zaviazali Ukrajine viac, pokiaľ ide o finančnú a vojenskú podporu, ako USA. Táto podpora bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, pričom na rok 2025 je vyčlenená finančná pomoc vo výške približne 30 miliárd EUR prostredníctvom úverov krytých zmrazenými aktívami Ruska.

Koniec vojenskej podpory USA však zanecháva dieru v schopnosti spojencov podporovať Ukrajinu vo všetkých aspektoch jej vojny, najmä pokiaľ ide o spravodajstvo a informácie o cielení pre presné zbrane.

„Koniec zdieľania spravodajských informácií je pre Ukrajinu skutočne veľmi významný,“ povedal pre POLITICO plukovník Philip Ingram, bývalý spravodajský dôstojník britskej armády. „Znamená to stratu prístupu k informáciám o získavaní cieľov pre rakety dlhého doletu, ale aj zachytenie prilietavajúcich rakiet a flotíl dronov. Členské štáty EÚ jednoducho nemajú veľa strategických spravodajských schopností, pretože sú tak vnútorne zamerané – krajiny ako Nemecko sú úplne závislé od NATO. Teraz čelia vyhliadke, že budú musieť zintenzívniť, ale to si vyžaduje desaťročia a stovky miliónov dolárov.“

Keď si európski lídri sadli na večeru, správa NBC News citujúca súčasných a bývalých predstaviteľov USA vyvolala nové pochybnosti o záväzkoch USA voči NATO, čo naznačuje, že Washington sa môže zaviazať k obrane len krajín, ktoré vyčlenia na obranu určité percento svojho hrubého domáceho produktu.

Obavy z možného stiahnutia alebo zníženia hodnotenia bezpečnostnej architektúry Európy odštartovali jednu z najväčších geopolitických kríz, ktorá zasiahla kontinent za posledné desaťročia, pričom lídri sa za posledné dva týždne zapojili do šialenstva diplomacie.

Keď bolo v Bruseli všetko povedané a urobené, boj Európanov, aby sa vyhli strate americkej bezpečnostnej záruky, sa ukázali ako ich prvoradá priorita. Pomôcť posilniť pozíciu Ukrajiny na bojisku a pri rokovacom stole sa skončilo ako vzdialený problém druhého rádu – o čom svedčí aj množstvo času, ktorý strávili rozhovormi o Ukrajine verzus obrane.

Diskusia o obrane trvala väčšinu z 10 hodín, pričom lídri zatvárali rohy nad tým, ako financovať 800 miliárd eur na obranný nábeh a koľko zo svojich investícií vynaložiť na európske a mimoeurópske zdroje.

Rozhovory o Ukrajine sa však podľa jedného diplomata EÚ skončili a oprášili asi za 15 minút. Tým bolo povedané všetko.

Reportážou prispeli Jacopo Barigazzi, Gabriel Gavin, Elisa Braun, Rasmus Buchsteiner a Lucia Mackenzie pre POLITICO

-red2-

Ilustračné foto: freepik

9. marec 2025     05:55