Slovenská suverénna štátnosť dovŕšila 33 rokov a vzhľadom na skutočnosť, že Boží syn v tomto veku nastúpil na svoju misijnú cestu, teda dosiahol vek, v ktorom začal plniť svoju úlohu, očakávalo by sa, že po týchto rokoch aj ona dozreje.
Zdá sa však, že nie v dôsledku neexistencie potenciálu, ale v dôsledku degenerácie politickej sféry sa tak na plnenie svojej misie – zabezpečovanie bezproblémového chodu spoločnosti vo všetkých jej oblastiach – tak skoro nedostane.
Slovenská politika namiesto toho, aby vypracovávala programy rozvoja spoločnosti a tým jej jednotlivé zložky súperili o miesto na slovenskej politickej scéne, degenerovala na jednoduché, obyčajne druhú stranu osočujúce slogany, ktorými upútava pozornosť nespokojných bez toho, aby ponúkala konkrétne riešenie.
Dnes sme sa dostali do stavu, že netreba mať žiaden politický program, netreba ponúkať žiadne alternatívne riešenia, stačí kričať Dosť bolo Fica a máte plné námestia ľudí, ktorí to kričia spolu s vami. Stačí poukázať na stav zdravotníctva (hoci stále lepšieho ako v tzv. vyspelej západnej spoločnosti) a môžete kričať DBF. Už nikto sa nepýta, kto to zdravotníctvo do tohto stavu doviedol a meno R. Zajac už nikomu nič nehovorí.
A tak by sme mohli pokračovať od jedného rezortu k druhému a zistili by sme, že väčšinou je Fico mimo obliga a skutoční vinníci sú medzi ziapajúcimi politikmi, ktorí ani vtedy a ani dnes nemajú alternatívu. Nuž a vrcholom všetkého je, keď dajú do nejakého šotu, že Fico nám kradne budúcnosť.
Vážení, budúcnosť nám ukradli Dzurinda s Miklošom, ktorí odovzdali naše strategické podniky do rúk „strategických západných investorov“ a tí už vedeli, ako nás o tú budúcnosť pripraviť a spraviť z nás felahov ako Arabi z Koptov.
Stará mustra: obraz nepriateľa
Najľahšie sa vytvára obraz nepriateľa vytváraním dojmu, že protivník je mafián a korupčník, čo je dnes univerzálny nástroj tých, ktorých jediným programom je heslo DBF.
Pritom sa zneužíva situácia, ktorú oni v predchádzajúcom období vytvorili a používa primitívna ľudská vlastnosť – závisť. Normálna politická skutočnosť, že strany predstavujú čiastočný skupinový záujem a jeho presadzovanie sa označuje za mafistickú činnosť, teda najvyššiu formu organizovaného zločinu, sa používa na démonizáciu protivníka.
Všetci sa na to pozerajú vrátane GP a pokladajú to za normálne. Keď sa niekto ohradí a polícia príjme jeho trestné oznámenie, tak to zrazu označia za šikanovanie. Ale p. Peťková by mala vedieť, že nie je možné beztrestne nazvať akademickú funkcionárku, matku a poslankyňu za zločinca.
Veď ako ináč ako za trestný čin možno označiť niekoho, ak sa niekto, kto plní svoju funkciu, že prijíma zákony v prospech mafie. Aj pán Žilinka by si mal uvedomiť, že nebude pokoj pod olivami nielen vtedy, keď sa bude potierať extrémizmus, ale ani vtedy, keď sa bude devalvovať význam slov.
A čo nepriama korupcia „poradcov“ ?
Nie je možné niekoho, napr. prezidenta označiť za mafiána, teda člena organizovanej zločineckej skupiny a neniesť za to plnú zodpovednosť. Veď je to krivé obvinenie par excelence.
A nakoniec korupcia. Bola, je a bude. Treba proti nej bojovať vždy. Ale nemali by sme si všímať len priamu, tvrdú korupciu. Existuje aj nepriama, to je z vďačnosti. Objavuje sa po odchode z funkcie rôznymi funkciami s astronomickými platmi atď.
Tú si akosi nikto nevšíma. Hádam si nikto nemyslí, že M. Dzurinda je par excelence vynikajúci teoretik konzervativizmu. Ja si to teda nemyslím. Ale zaujímalo by ma, na základe čoho dostal mastnú funkciu v Bruseli financovanú zo súkromných zdrojov. Podobne rôzne poradcovské funkcie, ktoré dostali ľudia z jeho okolia. Mafia je, ale asi niekde inde!
Anton Hrnko
O autorovi: PhDr. Anton Hrnko, CSc. je známy slovenský historik, autor, publicista a politik, bývalý poslanec NR SR, zakladateľ a bývalý podpredseda SNS, zakladateľ Nadácie Pro Patria s cieľom podporovať a uchovávať históriu slovenského národa. Je nositeľom štátneho vyznamenania Andreja Hlinku.
Ilustračné foto: A. Hrnko. Zdroj: osobný archív autora
24. január 2026 13:00
