Minulý týždeň priniesol viacero zaujímavých momentov, ktoré by mohli zobudiť niektorých našich verejných činiteľov z ružových snov. Predovšetkým ma zaujalo niekoľkokrát zdôraznené vyjadrenie ministra zahraničných vecí USA Marca Rubia, že národy by si mali dôsledne obhajovať svoje národné záujmy.
Doslova povedal, že USA budú podporovať všetky štáty, ktoré si budú obhajovať svoje národné záujmy. Teda, keď všetky, určite aj Slovensko. Prebudiť by to malo predovšetkým našich politikov z progresívneho tábora.
Veď už aj ich vysnívaný vzor, od ktorého odvodzujú legitimitu svojej politickej činnosti (záujmy Slovenska to určite nie sú), tvrdí, že národné záujmy by mali byť pre politikov primárne.
Preto by sa mali zobudiť zo svojho kozmopolitického sna. Konečne by ich nemalo vyrušovať slovo „národné záujmy“, prehodnotiť svoje blúznenie o všeobjímajúcich, svetoobčianskych princípoch, ktoré im nedovolia ani len pomenovať Slovensko jeho vlastným menom, ale len označením „Tátokrajina“.
Prebudiť by sa mal aj minister T. Drucker, ktorý sa včera blysol vyjadrením, že pripravujú v Hlase riešenie „otázok Benešových dekrétov“. Odporučil by som mu, aby rozohnal to iredentistické hniezdo na svojom ministerstve na čele s A. Ravaszom a prestal si od neho dávať radiť.
Ak ho niekto presvedčil, že ide o riešenie nejakých krívd jednotlivých občanov, tak nech na to zabudne. Všetkým tým propagandistom vraj riešenia diskriminácie o nejaké práva nikdy nešlo. Nejde im ani o riešenie individuálnych „krívd“, ale o rozvrat existujúceho stavu.
Koniec koncov o úprimnosti iredenty sa mohli presvedčiť občania maďarskej národnosti na južnom Slovensku, keď sa toto územie po Viedenskej arbitráži dostalo do správy Budapešti. Na okupovanom území sa rozťahovali tzv. „anyáši“ a miestni sa podobne ako tamojší Slováci dostali na vedľajšiu koľaj.
Pravdepodobne sa už na to zabudlo, ale fakty zostávajú, len ich treba oživiť. Akýkoľvek ústupok v tejto otázke totiž nebude chápaný z druhej strany ako prejav dobrej vôle, ale ako prejav slabosti a bude sa rovnať podaniu prsta, po ktorom bude nasledovať uchmatnutie celej ruky! Na to už existuje dostatok skúsenosti.
Minister T. Drucker by mal na onú myšlienku rýchlo zabudnúť a predseda vlády by mu mal pripomenúť, aby sa staral o svoj rezort a nevnášal do slovenského verejného priestoru myšlienky, ktorých realizácia nemôže priniesť nič len rozvrat. Doba je zlá. Nie je čas robiť experimenty, o ktorých výsledkoch na slovenskej strane má predstavu len veľmi málo ľudí. Žiaľ, zabudli sme na výchovu podmienenú znalosťou histórie.
Zobudiť by sa mal aj premiér R. Fico. Dokedy chce tolerovať situáciu, že sa o niečo snaží a prvý, čo ho podkopne, je neuveriteľne dobrý človek a politický analfabet na čele SNS? Určite Epsteinova aféra nie je pre slabé žalúdky. Mám svoj názor na to, ako bolo treba veci riešiť už v zárodkoch, ale aby najzúrivejším kritikom onej kauzy bol koaličný partner, je mimo akejkoľvek misy.
Rovnako je politicky neakceptovateľné – predpokladám, že je to vycucané z prsta – hovoriť v zápale boja o tom, že veliteľ chce dezertovať! Ako ináč by pochopili občania – voliči Smeru situáciu, ak by symbol ich predstáv o budúcnosti hodil flintu do žita a uprednostnil osobný záujem pred bojom o ich záujmy?
Aj keď pokladám Dankovu „informáciu“ za blud, nemožno nevidieť jej devastačné pôsobenie na náladu v spoločnosti. Opozícia sa opäť mala niekoľko dní na čom odbavovať, mohla špekulovať o „nízkom“ charaktere premiéra. Myslieť si, že to nevnieslo do radov skalných smerákov pochybnosti, je naivné. Pritom včerajšia tlačovka predsedu SNS obklopeného svojim nulami sa nedá ináč chápať, ako hádzanie polien pod nohy vedeniu Smeru v zápase o uchovanie právneho štátu. Prečo to robí, mám tušenie.
Predsedu Smeru som niekoľkokrát upozorňoval na možné riziká pri spolupráci spojenej s osobou uzurpátora SNS. Minimálne by sa ho mal opýtať, koho chlieb je, lebo pesnička, ktorú spieva, nie je príliš koaličná.
Anton Hrnko
Ilustračné foto: A. Danko. Zdroj: poslanec Tankó/PS/sociálne siete
17. február 2026 05:55
