Ľudovo sa hovorí, že karma nie je zdarma a že každého nakoniec dobehnú jeho vlastné činy. Musím povedať, že ma veľmi zabávala dnešná debata v parlamente, ktorý riešil z hľadiska budúcnosti Slovenska veľmi dôležitú záležitosť – finančné čachre pani matky Šimdečkovej.
Už to, že sa oná vec dostala až do siene najvyššieho zákonodarného orgánu štátu, svedčí o zvrátených politických pomeroch u nás. O veci jasnej ako facka, o ktorej musí aj finančný a právny analfabet povedať, že nebola s kostolným riadom, sa zväčša právni nihilisti v poslaneckých laviciach do krvi hádajú.
Viem, že mladému Šimečkovi je nepríjemné priznať si realitu veci, ale ako sa hovorí v jednej známej riekanke, len pravda nás oslobodí. Už dávno mal povedať, že stalo sa a že je na OTČK, aby rozhodli, čo sa stalo a ako sa to stalo. Jeho aktuálny postoj zodpovedá inému slovenskému prísloviu, že čím sa v niečom viac vŕta, tým to viac smrdí.
Avšak nie obsah veci mi tlačil na pery úsmev. Bol to spôsob, ktorý zvolil M. Šimečka a jeho adlátusi pri zdôvodňovaní svojich tvrdení. Ľudská pamäť je síce krátka, ale možno si ľudia ešte spomenú, ako sa brojilo proti tým, ktorí spochybňovali opatrenia kolektívneho Západu proti Rusku po začatí tzv. Špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine.
Poukazovanie na skutočnosť, že v obdobných prípadoch ako tento a vo väčšom rozpore s medzinárodným právom USA zasiahli v minulosti omnoho viackrát, sa tvrdo odsudzovalo. Vtedy „slniečkari“ vykrikovali, že nemá sa poukazovať na to, čo kto spravil v minulosti, ale na to, čo Rusko robí aktuálne!
Dokonca sa na to vytvoril samostatný pojem najskôr v angličtine (whataboutism) a neskôr sa objavil aj v slovenčine v podobe ačohentizmus.
Nepretieklo veľa vody v Dunaji a bác! Zrazu koryfeji ačohentizmu bránia pani Šimečkovú poukázaním na skutočné alebo domnelé prehrešky osôb spájaných s vládnou koalíciou. A čo hentí, ozýva sa z parlamentnej tribúny i lavíc a aj na tlačových konferenciách. Až je človek z toho úplne hlúpy. Tak ako je to vlastne? Platí jeden meter na všetko a všetkých, alebo na skutky „nevyvolených“ sa nazerá cez nanometrické miery a skutky „vyvolených“, pracovne by som ich nazval epsteinisti, nemôžeš zmerať ani stometrovým pásmom? Každého raz zakrývanie pravdy dobehne.
Čo povedať na zaver? V predchádzajúcom článku som hovoril, že zakladatelia moderného parlamentarizmu zle zapli gombíky pri jeho obliekaní do nového šatu. Buď sa urobí rázny rez a vrátime sa k normálnosti a začneme robiť politiku, a nie grajciarovú komédiu, alebo budeme úspešne dláždiť cestu k úpadku. Veru, nebude mieru pod olivami, kým budú prokurátori robiť politiku, politici stavať šibenice a zlodeji kradnúť!
Anton Hrnko
Ilustračné foto: pixabay
11. február 2026 05:54
