Hrnko o Ukrajine: Medzi supmi

Keď sa pozerám na dnešnú situáciu okolo Ukrajiny tak, ako sa vyvinula po majdane roku 2014, nenapadne mi nič vhodnejšie, ako použiť názov známej vinetovky zo 60. rokov minulého storočia Medzi supmi.

Áno, mnohým sa dnes javí Ukrajina ako kadáver, a preto sa nemožno čudovať, že sa okolo nej zlietavajú supy.

Aj v Amerike už je jasné, že experiment, ktorý začal prvým majdanom na Ukrajine roku 2005, sa končí.

Do tohto experimentu boli naliate miliardy dolárov/eur a vidina, žeby sa nevrátili, straší vo Washingtone, Londýne, Paríži i v Berlíne. A keďže kapitalizmus je založený na zisku z trhovej ekonomiky, každý si chce trhnúť z Ukrajiny, čo sa dá alebo čo by sa dalo.

Keďže vedúcou krajinou moderného kapitalizmu sú Spojené štáty americké, je len prirodzené, že práve tam zistili, že cieľ, ktorý si vytýčili majdanom roku 2005 (zničenie projektu železnice zo Šanghaja do Bratislavy; pamätá si ešte niekto naň?) a majdanom roku 2014 (zamedzenie spojenia nemeckých mozgov s ruskými zdrojmi) sú cestou podpory vojny na Ukrajine nedosiahnuteľné, rozhodli sa zmeniť veternú ružicu.

Keď nejde hora k Mohamedovi, vyberie sa Mohamed k hore

Veď prečo nevytlačiť Nemecko z Ruska spoluprácou s Rusmi, nie sabotovaním rusko-nemeckej spolupráce (napr. nordstream). Posledné vyjadrenia V. Putina, ktorý ponúkol Američanom spoluprácu pri ťažbe vzácnych hliniek – zriedkavých kovov, je viac ako veľavravný.

Mier a spolupráca správnym smerom (veď tak sa dohodol F. D. Roosvelt s J. V. Stalinom na Jalte poza chrbát W. Churchilla) je vždy lepšia ako vojna s veľkými nákladmi s neistými výsledkami.

Je len samozrejmé, že mnohí supi, ktorí sa snažili riešiť si sporom s Ruskom, zastrešovaným USA, vlastné polievočky, sú principiálne proti skončeniu vojny na Ukrajine.

Skryté zujmy Británie a Francúzska

Najviac je to vidieť v Londýne, ktorý urobil najviac nadpráce, aby konflikt na Ukrajine vôbec vznikol, je z toho rozčarovaný. Je veľmi pravdepodobné, že od Bidenovej vlády mal sľúbenú hlavnú časť koristi z ukrajinského „kadáveru“.

Veď aj o nedávnej zmluve o spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a Ukrajinou sa hovorí, že mala tajnú ekonomickú dohodu. Prečo by ju nemala. Veď aj zmluva o ochrane medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z 19./23. marca 1939 takúto tajnú dohodu obsahovala.

Žiadna imperiálna možnosť sa nezaručí za nejaký štát bez toho, aby z toho nebol ekonomický a finančný choseň.

Teda plač matky Temže nad možnosťou mieru na Ukrajine je pochopiteľný vzhľadom na stáročnú tradíciu podpisovania zmlúv Angličanmi s „domorodcami“, kde za zdroje „domorodcov“ platili korálikmi a zrkadielkami.

Pochopiteľný, avšak málo akceptovateľný je aj postoj Paríža. Jeho primárne ciele nie sú na Ukrajine. Sú v strednej Afrike, kde im tamojší „domorodci“ povedali, že ak chcú ďalej dostavať odtiaľ potrebné suroviny, musia ich zaplatiť v trhovej cene, nie korálikmi a zrkadielkami, ako boli dovtedy zvyknutí.

Obvyklý nástroj, ktorý Francúzi používali proti nespokojným „domorodým“ náčelníkom, teda vyslanie jednotiek cudzineckých légií, nezafungoval, lebo títo „náčelníci“ požiadali o pomoc Moskvu a Moskva im vyhovela.

Takže platiť prázdnou dlaňou do strednej Afriky – ako sa domnievajú na Seine – bude možné, až keď bude moc Ruska zlomená. Nečudujme sa teda, že v Paríži si prípadnú dohodu s Ruskom, ktorá by neznamenala strategickú porážku, nevedia predstaviť.

Supi majú svoju morálku, ktorá sa veľmi podobá tej kapitalistickej – utrhni si, kde sa dá a kým sa dá.

Tragikomické Nemecko

Najtragikomickejšiu úlohu medzi obhajcami vojny do posledného Ukrajinca zohráva Nemecko. Veď predsa v Berlíne musí byť každému jasné, že jeden z cieľov konfliktu medzi Ukrajincami a Rusmi bolo a je to tradičné americké držanie Nemecka „down“. (pozn. „dole“)

Skutočným obrazom Nemecka v tomto konflikte je státie kancelára Scholtza so sklopenými ušami vedľa amerického prezidenta J. Bidena, keď mu oznamoval že ropovod Nordstream bude zničený.

Takže, ak má Nemecko nejaký skutočný záujem na pokračovaní vojny, tak je to len revanš za Stalingrad a dobytie Berlína Červenou armádou. Ale aj v Berlíne by mali vedieť, že Nemesis nie je dobrý radca. Odťahuje od videnia skutočných problémov a zvedie na scestie.

No a čo Ukrajina?

Jej tragédiou je, že má vodcu, ktorý nemá žiaden súcit s ľudom svojej krajiny. Ale pre ľudí jeho charakteru je to typické. Bude pokojne viesť svoj národ do totálneho vykrvácania. Ukrajina by sa mala snažiť, aby sa nestala kadáverom pre všetky supy, ktoré by sa radi zlietli a nasýtili sa z nej. Možno je to hlúpe tvrdenie, ale podľa môjho názoru

jej jediná šanca na znovuzrodenie Ukrajiny je jej opätovné zaradenie sa do tzv. ruského sveta. Rusi sú v jej okolí jediný národ, ktorý je schopný s nimi súcitiť.

Ako antiRusko nemôže jestvovať. Ako okyptený štát v prostredí nenásytných supov sa nikdy nebude môcť vrátiť k svojmu predchádzajúcemu spôsobu života. Bude musieť vrátiť dlhy, ktoré si požičala na svoje protiruské dobrodružstvo. A to v podmienkach trhového mechanizmu a kapitalizmu je predsa samozrejmé. Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme.

Anton Hrnko

O autorovi: PhDr. Anton Hrnko je historik, expolitik a exposlanec NR SR, popularizátor histórie a zakladajúci člen Nadácie Pro Patria.

Ilustračné foto: Pixabay/úprava: SKsprávy

4. marec 2025   05:50