Hrnko: Od pondelka do nedele mojimi očami II.

A opäť je týždeň za nami, opäť sme starší, neviem či múdrejší, ale politické obohatenia nášho predvolebného priestoru sa nám množia tak, že niekedy človek nevie, či sa ma smiať alebo plakať, glosuje dianie Anton Hrnko.

Hneď začiatkom týždňa akási veličina (ona, žena, nie pohlavie č. 37) sa nechala počuť, že jedno z prvých opatrení, čo urobia progresivisti po „uchopení“ moci bude zmena preambuly Ústavy. Vraj vyhodia odvolávku na cyrilo-metodskú tradíciu. Takže nie viac chleba a mlieka pre občanov Slovenska, ale sociálne inžinierstvo so slovenským „úbohým ľudom poplatným“ je hlavným cieľom progresivistov.

Veď práve naši zvestovatelia krajších zajtrajškov v „otvorenej občianskej“ Európe nemôžu ani cítiť to, čo nás Slovákov odlišuje od ostatných národov Európy. Nevzdelaní „vedci“ typu akéhosi Buzalku, ktorý nielen že nechápe slovenskú realitu dneška, ale o Štúrovi a jeho filozofii vie asi toľko, čo koza o voze (že existuje) nám tu dáva zasvätené poučenia, ako sa ten Štúr mýlil, keď chcel naplniť duše Slovákov vlastným názorom na svet a vlastnou predstavou o tom, ako ten svet má vyzerať.

Skrátka, ak tradičnému, nášmu a našskému Slovensku niečo hrozí, tak to nie je Putin, ani skokani cez vatry zvrchovanosti (Sulík), ale progresívna predstava, že slovenský národ je zle založený a že ho treba preformátovať. Však Európska únia prostredníctvom svojho veľvyslanca v Bratislave nám už odkázala, že máme zlé gény (to nám neurobili ani tvorcovia novej Európy v rokoch 1939 – 1940, lebo niektorí z nich sa vyjadrili, že slovenský národ je dobrý, vhodný na ponemčenie.

Ale čo už. Matica mala okrúhle výročie založenia. V Martine sa konali matičné slávnosti. Zúčastnil sa ich z čelných štátnych predstaviteľov len mainstrímovými médiami opovrhovaný predseda NR SR B. Kollár. Myslím, že svojím prejavom zaujal a matičiarov presvedčil, že v ňom majú skutočného podporovateľa.

Čo ma však prekvapilo, bolo, že k výročiu Matice sa nevyjadrili ani prezidentka, ani premiér. Samozrejme, nikto od nich neočakával chválospevy, ale neposlať aspoň stručný blahoprajný telegram inštitúcii, aj vďaka ktorej sú v kreslách, je skutočne nechutné. Myslím si, že keby pani prezidentka napísala aspoň trojvetovú zdravicu, ani Soroš by sa nenahneval. Ale to by musela byť samostatne konajúcou osobou a o tom pochybujem.

Skutočne som sa rozosmial, keď som čítal vyjadrenie G. Gulyása, ministra Kancelária predsedu vlády Maďarskej krajiny. Obhajujúc neobhájiteľné, výroky premiéra Orbána z kúpeľov Tušnád sa blysol tvrdením: „Trianonský mierový diktát nebolo niečo, o čo sme žiadali, to nám vnútili veľmoci. Je to pre niekoho nová informácia?“

Veru pán Gulyás, je to skutočne nová a nepravdivá informácia. Nieže ste si ho (Maďari) žiadali, vy ste oň priam prosili, hoci lepšie slovo by bolo koledovali. Či ako prosbu o rozhodnutie, ktoré sa nakoniec udialo vo Veľkom Trianone, nebolo takmer storočné požadovanie Maďarov, aby mali výlučne maďarský národný štát s maďarčinou ako jediným jazykom.

V Uhorskom kráľovstve sa takýto štát dal vybudovať jedine za predpokladu, žeby cca 60-percentná väčšina nemaďarského obyvateľstva súhlasila so svojím pomaďarčením. Nuž a tento súhlas Slováci a ani ostatné národnosti nedali. A keď im snem v národnostnom zákone z roku 1868 určil jedinu úlohu pomaďarčiť sa a aponiovské školské zákony sa to pokúsili dostať aj do praxe, bolo každému v Európe jasné, že dlhodobú požiadavku Maďarov mať svoj vlastný maďarský etnický štát, je možné dosiahnuť len tak, že sa im z Uhorského kráľovstva vykrojí.

Myslím, že túto skutočnosť by mohol pochopiť aj menej chápavý, ale zámerne nechápanie „reality“ je to, čím si maďarská iredentistická elita myslí, že oklame európsku verejnosť. Myslím si, že takáto situácia v Európe nenastane. Každý, kto skutočne pozná obsah Malej saingarmainskej a Trianonskej mierovej zmluvy, vie že Maďarská krajina je len len jeden z nástupníckych štátov po Uhorskom kráľovstve.

A nič na tom nezmení ani skutočnosť, či sa to vedúcim elitám v Budapešti páči alebo nie. A už vôbec nezáleží na tom, či budú v Maďarsku Trianon oslavovať alebo haniť. Chceli ste čistý maďarský etnicky štát, tak ho máte. To, že vaša politika maďarizácie skončí v Trianone vedel nielen sv. Štefan (Krajina jednej reči a mravov je nerozumná a krehká), ale aj viacerí myslitelia na konci 18. storočia. Aj oni upozorňovali, že v prípade začatia maďarizácie, okolité slovanské štáty Uhorské kráľovstvo roztrhajú, ak sa slovanské národy žijúce v hraniciach kráľovstva nebudú cítiť komfortne.

Možno by som mal ešte pokračovať, ale aby to nebolo dlhé, tak radšej nabudúce, končí svoj ďalší týždenný súhrn A. Hrnko.

-red2-

Ilustračné foto: G. Gulyás. Zdroj: Martin Baumann/TASR cez teraz.sk/screenshot

8. august 2023    01:00