Andrej Danko, tento ‚neuveriteľne dobrý človek‘ raz opäť zaperlil svojimi skutočnej politike veľmi vzdialenými vyjadreniami. Nemám v úmysle ich konfrontovať so skutočnosťou, nie je v nich nič, čo by stálo za úvahu alebo komentár. Skrátka, plač „otca strany“ nad nenaplnenými ambíciami svojho dobre vyvinutého JA.
V jeho úvahách sú za úbohý stav politiky SNS vinní všetci okolo, len nie on.
Kto koho a čo zradil?
V jeho ponímaní on v tom urobil len jedinú chybu a to bola skutočnosť, že vzal na kandidátku strany ľudí z vonka, ktorí ho zradili. Druhú časť tejto skutočnosti, že bez týchto ľudí, ktorí na rozdiel od neho dávali aspoň akú takú nádej na zmenu politiky pod značkou SNS, by sa jeho „stádečko“ ani nepriblížilo k bránam parlamentu, už zabudol spomenúť.
Dejiny hádam nepoznajú situáciu, že z kandidátky strany sa do parlamentu priamo okrem predsedu ako vodcu kandidátky nedostane priamo ani jeden člen strany vybraný vedením na popredné miesta.
Nie zradcovia a nevďačníci sú príčinou dnešnej situácie, ale skutočnosť, že v zúfalstve nad skutočnosťou, že v poslaneckom klube nemal ani jedného straníka, rozdával ministerské posty aj ľuďom, ktorí na ich zvládnutie nemali ani minimálne predpoklady.
Jeho posadnutosť obklopovať sa nulami, intelektuálnymi nímandami sa ukázala aj v tom, ako pristupoval k možnému členstvu Tomáša Tarabu v SNS. Predstava, žeby v SNS mohol byť niekto, kto vie viac ako on a kto má väčší talent na politiku ako on, ho tak vystrašila, že aj za cenu ďalšej straty imidžu ho odmietol a snaží sa ho zbaviť aj ministerského kresla.
Ja ja ja, iba ja…
Veď JA JA JA… musí byť v strane najmúdrejší, najschopnejší a nemôže vedľa neho byť niekto, kto to má v hlave usporiadanejšie. Koniec koncov sa to prejavilo aj po odchode poslanca Radačovského, keď nedovolil nastúpiť do parlamentu Z. Čambalovi, lebo by tam mohol byť niekto, kto síce nie je žiadny lumen, ale stále na rozdiel od iných v jeho okolí rozmýšľa vlastnou hlavou. Radšej dal prednosť M. Kováčovi, podlému bonzákovi s vygumovaným mozgom, ale poslušnému.
Na to, aby niekto mohol byť v politike, musel by jej aspoň trochu rozumieť.
To nie je vlastnosť, ktorou oplýva A. Danko. V jeho prípade ambícia vysoko prekračuje jeho schopnosti. Mnohí nechápu jeho občasné útoky na premiéra R. Fica alebo ponuky, aby sa venoval inej činnosti.
Z môjho pohľadu, ako ho poznám, vyplývajú z jeho hlbokého presvedčenia, že keby tu nebol R. Fico, on by bol ten, ktorý by zdieľal jeho postavenie. A v tom sa nedá nič zmeniť ani napraviť.
Anton Hrnko
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
9. august 2026 16:45
