Či aj múdrejší, nie je celkom isté. Ale poďme k veci. Dnes trošku netypicky začnem s európskou politikou. Najlepšia gynekologička medzi politikmi a najlepšia politička medzi gynekológmi nám stále jasnejšie a jasnejšie ukazuje, že tak ako sa jej skoro podarilo zlikvidovať Budeswehr v pozícii ministerky obrany NSR, darí sa jej aj Európsku úniu pomaly dostávať na lopatky.
Po jej poslednej návšteve Kyjeva, keď sa predháňala vo vychvaľovaní Ukrajiny údajne plniacej kritéria na členstvo v EÚ, už nemôže nikto pochybovať, že projekt Európskej únie pod vedením týchto prečudesných osôb sa pohybuje do závozu.
Keď si spomeniem, čo všetko s nami Brusel stváral, aby nakoniec povedal, že môžeme vstúpiť do EÚ (aj to s rôznymi prechodnými ustanoveniami) a s akou „lehkosťi bytí“ pristupuje k Ukrajine, neverím vlastným očiam.
Ukrajina je rozvrátený štát na čele so skorumpovanou vedúcou vrstvou, ktorá si tento štát sama rozkradla a rozvrátila, s možnosťou uvažovať o splnení kritérií, aké žiadali od nás, tak za 100 rokov. Okrem toho aj jeho ďalšia perspektíva je otázna.
Otázka je, prečo sa s takou ľahkosťou udeľujú sľuby, ktoré v prípade realizácie by finančne zruinovali aj zdanlivo bohatú Európsku úniu?
Odpoveď asi nie je príliš ťažká. Tieto nerealizovateľné sľuby, resp. realizovateľné za cenu hospodárskeho zrútenia EÚ sa rozdávajú s jedným cieľom:
Udržať Ukrajincov v sebazničujúcej vojne, na konci ktorej asi nebude ani veľa tých, ktorí by si nejaké sľuby pamätali.
Vedenie proxy vojny na Ukrajine je v rozpore s akýmkoľvek zdravým rozumom. Nie je v záujme žiadneho európskeho štátu. Záujem na ňom má len jedna krajina, ktorá sa zľakla, žeby mohlo dôjsť k spojeniu nemeckého fortieľu s obrovskou ruskou surovinovou základňou. Čo keby náhodou potom nevznikla otázka, na čo je tu ešte veľmoc, ktorá nám ničím nie je na úžitok.
A tak sa Ukrajinci nechávajú zabíjať ako hovädá na jatkách, len aby niekoho zisky mohli rásť do závratných výšok. Však aj sám Biden povedal, že vojna na Ukrajine je potrebná pre to, aby americkí robotníci mali čo robiť.
Domáca politika sa krúti stále okolo vecí, ktoré nás stresovali posledných pár rokov. Teda, či účel svätí prostriedky a netreba pozerať na právo. Tí, čo tri a pol roka zvysoka kašľali na právo, sa dnes podobným zneužívaním práva snažia oddialiť rozhodnutie vo veci.
Pretože, citujúc ich postoje, máme tu nezávislé súdnictvo, prečo sa boja predeň postaviť. Ak sú nevinní, ako tvrdia, nemajú sa čoho báť.
Jedno ma však znepokojuje. Tieto veci treba rozseknúť ako gordický uzol – rýchlo a dôsledne. V prípade opačného postupu sa môže stať, že vláda sa podobne ako v rokoch 2016 – 2020 zacyklí a nechá si tému vnucovať opozíciou. Na konci dňa bude vyplytvané veľké úsilie, ale výsledky sa nedostavia. Najlepšie je v tomto držať sa arabského príslovia o štekajúcich psoch.
Anton Hrnko
Ilustračné foto: Oleg Shupliak Gallery/screenshot
14.november 2023 05:50
