Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka pri svojej obrane z nečinnosti sa obhajuje tým, že nikto mu nemá zasahovať do jeho práce (pravdepodobne tým myslí kritiku svojej činnosti/nečinnosti), že sa on a jeho podriadení riadia len zákonom a postupujú podľa zákona.
Bolo by to pekné, keby to bola pravda. Stačí sa pozrieť len na rozdielny prístup prokuratúry vo veciach, ktoré by som nazval nadbytočnou kriminalizáciou našej minulosti. Osobne síce pokladám také zákony ako zákon o popieraní holokaustu, zákon o spochybňovaní povojnového vývinu, či ako sa to nazýva (stručne popieranie Benešových dekrétov), trestné činy rôznych verbálnych prejavov, zákaz pomenovávania verejných priestorov po osobách spojených s predchádzajúcimi režimami (asi 90% všetkých slovenských významných osobností) a podobne za nadbytočné a nie v súlade so všeobecnou demokraciou.
Demokracia by mala byť dostatočné silná, aby sa vysporiadala spravodlivo s okrajovými konaniami, aj keď ich neprenasleduje paragrafmi trestného zákona. Avšak tieto zákony tu máme a kým sa nezmenia, treba ich rešpektovať.
Padni komu padni
Rešpektovať znamená dôsledne podľa nich postupovať podľa princípu „Padni, komu padni“. A tu sme pri koreni veci, kde sa ukazuje, že vyjadrenia GP SR M. Žilinku sú len slová. Prax ukazuje iný obraz. Nebudem rozoberať veci, ktoré sú permanentne na stole (darovanie výzbroje atď., posledne MOM-ky), ale poukážem na konanie prokuratúry v otázkach, kde rozhoduje podľa toho, či sa vec dotýka Slovákov alebo príslušníkov menšín, ktoré ako keby mali v svojom konaní imunitu.
Tak poďme od začiatku. Názov ulice podľa J. Tisu vo Varíne. Nebudem sa zamýšľať nad tým, kto inštruoval GP, aby proti tomuto pomenovaniu ulice ešte z roku 1990 protestoval. Podotýkam, že na toto pomenovanie sa nevzťahoval hlúpy zákon NR SR, ktorý vyradil asi 90% všetkých významných slovenských dejateľov, keďže každý bol nejakým spôsobom spojený s predchádzajúcimi režimami, napriek tomu pošliapaním všetkých zákonných postupov vrátane rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu donútili obec Varín názov ulice zrušiť.
V príkrom rozpore s týmto konaním je absolútne nekonanie orgánov prokuratúry pri zaprasovaní obcí južného Slovenska rôznymi pamätníčkami, pripomínajúcimi okupáciu južného Slovenska a predstaviteľmi maďarskej iredenty, napr. agenta maďarskej vlády, teda svojím spôsobom vlastizradcu J. Esterházyho.
Obaja, aj prezident Tiso, aj maďarský agent a poslanec slovenského snemu Esterházy boli hrdelne odsúdení Národným súdom. Esterházy mal šťastie, že bol odvlečený do ZSSR, lebo Benešova spravodlivosť bola neúprosná.
Ale Esterházy bol na smrť odsúdený aj krajským súdom po vrátení zo ZSSR. Dostal milosť od K. Gottwalda z celkom konkrétneho dôvodu, ktorý súvisel so začiatkom boja proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Neskoršie okiadzanie tohto podľa zákona stále zločinca zo strany jeho pomýleného podporovateľa F. Mikloška, ktoré zdôvodňuje príkladným kresťanským správaním sa vo väzení, je úplne scestné!
A čo si pán Mikloško myslí, ako by sa asi vo väzení správal J. Tiso, keby ho justične nezabili, ale dostal by milosť? Nebol by tiež v pokore a kresťanskom duchu uvažoval o sebe, cirkvi a národe? A nesprával sa príkladne po kresťansky vo väzení J. Vojtaššák, ktorého posledne F. Mikloško zmietol zo scény odvolávaním sa na správy vatikánskeho chargé d‘Affaires G. Burzia.
To, že Burzio nebol naklonený režimu prvej SR a nepísal teda objektívne správy o vývine situácie, je jedna stránka veci. Druhou stránkou je, že slovenskí cirkevní hodnostári nepoznajú dejiny a teda si nevedia obhájiť svoje osobnosti. Na a tak sa stane, že aktivista Mikloško obhajuje Esterházyho a spochybňuje Vojtaššáka. Čudná to pozícia kresťana.
Apropo J. Vojtaššák. V Dolnom Kubíne nepomenovali novo ulicu podľa Vojtaššáka, len jej názov upravili, aby lepšie zodpovedal slovenskému pravopisu. Reakcia prokuratúry bola okamžitá. Odstrániť. Zrušiť.
Ale oslava z 11. a 12. septembra t. r. v Dolných Obdokovciach, kde stále právoplatne odsúdeného zločinca oslavovali ako svätca a za prítomnosti poľského biskupa, ktorý asi na oslave mal mokré sny o obnovení „maďarsko-poľskej“ hranice (to bol ináč jeden z Esterházyho politických cieľov), zostala zo strany prokuratúry nepovšimnutá.
Viem si predstaviť, ako by reagovala na podobnú oslavu J. Tisa. Pritom miera zavinenia toho, čo sa v strednej Európe a na Slovensku v rokoch vojny stalo, bola omnoho vyššia na strane Esterházyho ako na strane J. Tisa.
Jozef Tiso sa prispôsoboval situácii, na ktorej vytvorení nemal žiaden podiel, Esterházy aktívne pomáhal A. Hitlerovi pri jeho prenikaní do strednej Európy! Ale Tiso bol Slovák. A Slovák je vinný už tým, že existuje!
Takže opäť. Slová, slová, slová… Realita je iná, všakže!
Anton Hrnko
O autorovi: PhDr. Anton Hrnko, CSc. je známy slovenský historik, autor, publicista a politik, bývalý poslanec NR SR, zakladateľ a bývalý podpredseda SNS, zakladateľ Nadácie Pro Patria s cieľom podporovať a uchovávať históriu slovenského národa.
Ilustračné foto: SKsprávy/pixabay
15. september 2026 05.56