Požičal som si názov jednej Dobšinského rozprávky, aby som sa zamyslel nad aktuálnymi prekáračkami na slovenskej politickej scéne.
Oj, kde sú tie časy klasickej demokracie bez prívlastkov, keď politický oponent bol veľactený kolega, ktorý má tie najlepšie vlastnosti, ktorý je vo všetkom príkladom, len v tej jednej veci, ktorú chcem kritizovať, nemá pravdu.
Dnešným našim zástancom „liberálnej demokracie“ sa pozitívne prívlastky na politických oponentov minuli. Pre nich sú politickí oponenti gauneri, zlodeji, mafiáni, agenti cudzej moci (kedysi ruskí, dnes už aj americkí) a podobne.
Súčasná reč najmä stúpencov opozície smerom k predstaviteľom vládnej koalície silno konkuruje prokurátorovi Urválkovi z 50. rokov minulého storočia, ktorej cieľom je nielen oponenta obviniť, ale aj ponížiť.
Nech sa na mňa neurazia ľudia ako Hlina, Remišová, Plávková, Mesterová, Galko a o skupine okolo známeho psychopata ani nehovoriac, ale ani v zariadeniach štvrtej cenovej skupiny sa nekomunikuje spôsobom, aký sa vybrali na svoj „politický boj“.
Pochádzam z početnej robotníckej rodiny, ktorá mi toho materiálne príliš veľa zabezpečiť nemohla. Rodičia však vštepili do mňa princípy slušného správania, morálky a úcty k druhým, ktoré som sa vždy snažil dodržiavať. Keď som odchádzal do „veľkého sveta“, otec mi povedal, že mi toho veľa dať nemôže, ale že mi dáva svoje meno a nech sa snažím, aby som sa mu nespreneveril.
Len snaha udržať sa pri válove?
Rovnako, keď som sa dal vtiahnuť do politiky, mi môj mentor univ. prof. R. Marsina povedal, aby som nezabudol, že politika má tri rozmery. Z politiky musia mať predovšetkým osoh ľudia, ktorých budeš reprezentovať, mal by si mať z toho osoh aj ty, ale najmä nemal by si zabúdať, že raz ťa bude hodnotiť história a tá vie byť neúprosná.
Pri použití spomínaných štyroch kritérií sa mi vkrádajú do mysle otázky: Ako si cenia spomínané osoby a ich epigóni svoje vlastné mená? Ako ich politika opozičného „škodenia“ Slovensku prospieva ich voličom a im osobne? Ak je to len snaha za každú cenu udržať sa pri „válove“, je to veľmi málo! A nakoniec, čo si myslia, že budú generácie po nich písať o ich aktivite, v ktorej sa nenachádza žiaden racionálny prvok, žiaden program pre Slovensko, len iracionálna požiadavka „Dosť bolo Fica!“?
Dnešná tlačová konferencia predsedu vlády i reakcia generálneho prokurátora na ňu určite rozvíri ešte viac nepokojnú hladinu politického života v našej krajine. Už som zachytil prvé reakcie opozičných politikov a musím povedať, že „nesklamali“.
Vôbec sa nedotkli problému zneužívania moci, ktorý je veľmi háklivý. Všetky, ako by ich jedna mater mala, unisono vytrubujú, že Fico chce chrániť mafiu, Gašpara atď. V žiadnom ani náznak zamyslenia sa, či k oným praktikám dochádzalo (Správa SIS hovorí jasnou rečou i legálne zabezpečené odposluchy), len nezmyselné útoky na predsedu vlády a jeho suitu.
Myslím si, že na takéto reakcie skutočne netreba mať poslancov. Novinári mohli vojsť do krčmy štvrtej cenovej skupiny, urobiť s hosťami interview a mali by rovnaké odpovede. Možno viac diferencované.
Zaskočila ma, ale neprekvapila reakcia Maroša Žilinku. Vždy som si ho vážil a pokladal za baštu zákonnosti na Slovensku. Aj keď som s mnohými jeho rozhodnutiami nesúhlasil, rešpektoval som ich a nekritizoval. Nie do všetkého sa rozumiem, nie vo všetkom poznám detaily. Ale po vystúpení krajského prokurátora Remetu, keďže som sa na MO SR venoval obrannému plánovaniu a niečo o probléme viem, som na pochybách.
Záleží generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi na jeho mene, záleží mu na tom, ako bude zapísaný do dejín? Ak existuje niečo ako ohýbanie práva, tak zastavenie trestného stíhania darovania výzbroje na Ukrajinu, je učebnicový príklad. Ak toto GP nezmení, budem musieť odpovedať negatívne.
Odpovedzte si sami: A jesto pravdy na svete?
Anton Hrnko
Ilustračné foto: SKsprávy
16. február 2026 05:55
