Hrnko: Vtiahnuť šibenicu do politiky je veľmi ľahko. Problém ju bude odtiaľ dostať

Nič nie je nebezpečnejšie pre demokraciu, ako používať v politickom zápase trestný zákon, mieni na sociálnej sieti národniar, exposlanec a súčasný poradca predsedu parlamentu Anton Hrnko.

Keď sledoval zásah polície proti R. Ficovi, tak si spomenul na fúzatý výrok z jari roku 1939, ktorým reagoval vtedajší šéf Úradu propagandy A. Mach na vyhrážky londýnskej vlády, že keď sa vrátia do obnoveného Česko-Slovenska, všetkých tých, čo sa podieľali na vyhlásení slovenského štátu, povešajú.

Revolúcie aj čistky zožerú svojich tvorcov

Môžeme si o Machovi myslieť hocičo, ale hádam nikto neodhadol povojnový vývin na Slovensku i v celom Česko-Slovensku lepšie ako on. Veď si len spomeňme. Najskôr vešali „kolaborantov“ a „zradcov“; potom „agentov imperializmu“, „šmelinárov“ a „kulakov“; následne prišli na rad „anarchisti“, „trockisti“, Horáková a Biela légia. Tam to však nezastalo.

Už boli pripravené šibenice pre „buržoáznych nacionalistov“, len G. Husák im akosi nehral podľa partitúry, tak pred nimi uprednostnili „sionistov“ okolo Slánskeho. Keď opäť prišli na rad, už sa situácia zmenila a šibenica sa využívala na aktuálnejšie politické zločiny, približuje temnú éru totality historik Hrnko.

Prekročili demokratický rubikon… smerom k totalite

Myslí si, že pri zásahu proti Ficovi boli prekročené všetky hranice, ktoré sú prípustné pre demokraticky štát. Neviem, komu skrsol v hlave onen šialený nápad bezprecedentne zatknúť v rozpore so všetkými právnymi normami poslanca národnej rady pri výkone jeho mandátu, pýta sa.

Ak si niekto myslí, že týmto vyrieši svoj problém, tak je na omyle. Aj tie povestné mlyny podľa A. Novotného roztáčal Slánsky a nakoniec aj jeho zomleli, pripomína minulosť, z ktorej by sme sa mali poučiť.

Demokracia a trestný zákon na politikov sa vzájomne vylučujú

Hoci v konkrétnosti to nie je pravda, trestný zákon v politike nemá čo hľadať. Ak sa tam ocitne, nie je to už v demokratickej krajine, rezolútne konštatuje.

Myslí si, že vzťah k tomuto bezprecedentnému aktu násilia sa stáva sitom, ktoré oddelí ľudí mysliacich v princípoch demokracie a ľudí v zajatí totalitného myslenia.

Trpí Čaputová ďalekozrakosťou?

„Som zvedavý, či naša pani prezidentka trpí ďalekozrakosťou, t. j., že vidí do Bieloruska, Ruska a Číny, ale vzhľadom na svoju zrakovú nedostatočnosť nevidí, čo sa jej deje pod oknami Grasalkovičovho paláca. Ak nezacíti potrebu odsúdiť toto bezprecedentné násilie vo vlastnej krajine, jej výrok bude treba poopraviť: Ľudu „tejto krajiny“ sa zdá, že nerozumie svojej prezidentke“.

V každom prípade, ak sa rozhodne mlčať, Hrnko by jej odporučil prečítať spomienky prokurátora A. Rašlu na Tisov proces. Je to veľmi poučné čítanie, odkazuje tajomne, ale adresne.

-red2-