Keď napíšeme, že Uhorsko vzniklo v Nitre a vďaka Nitranom, viacerí nebudú veriť. Veď… v škole nás to neučili. Čo všetko iné nás však v školách učili a najmä teraz učia pod dirigentskou paličkou ministra Druckera, všakže. Pohana Vajka, už ako Štefana, ktorý prežil mladosť v Nitre, „mečom opásali“ Nitrania Hunt a Poznan.
A aj po tom, keď jediného Štefanovho syna roztrhala na poľovačke divá sviňa, Štefanova manželka, Nemka Gizela (po Vichingovi ďalšia „nemecká čižma“ v našich dejinách), odstavila od trónu iného Nitrana, Štefanovho bratranca Vasiľa / Vazula – oči vylúpené, v ušiach horúce olovo (!) – Nitrianske údelné kniežatstvo pretrvalo.
A v Nitre bola kolíska budúcich uhorských panovníkov až do úteku ďalšieho oslepeného (!) – tentoraz Almoša, posledného údelného kniežaťa do Byzancie v roku 1126. Z Nitry pochádzali aj bratia, budúci uhorskí králi Gejza a Ladislav, ktorí – predstavte si ten dátum – 14. marca 1074 porazili Šalamúna v Moďorode, neďaleko dnešnej Budapešti a pripojili Zadunajsko k Nitriansku.
Svedčí o tom aj slovenský strieborný rovnoramenný dvojkríž na červenom poli, ktorý na belasom pozadí v znaku Nitry drží ruka sv. Ladislava a pod ktorý pripojili po moďorodskej bitke Zadunajsko ku Slovensku. Odvtedy bolo slovensko-maďarské spolužitie „bez hraníc“ až do 4. júna 1920. Keď slovensko-maďarskú hranicu nanovo nakreslili v Trianone a maďarskí predstavitelia ju s nevôľou a hlasným frflaním predsa len podpísali.
A doteraz si to vyčítajú. Lebo hoci majú dejepis ako povinný maturitný predmet, pravdu a 14. marci 1074 nepoznajú. Ako vieme, oslavujú 15. marec, avšak z roku 1848, ktorý im vlastne tiež pripravili Slováci – Lajoš / Ľudovít Kossuth z Košút pri Martine a Alexander Petrovič alias Šándor Petöfi.
A aj keď Slovensko prišlo v 12. storočí o svoje hlavné mesto (Nitru), slovenská svojbytnosť sa neskončila, ľud slovenský neskončil, utiahol sa do dolín pod horami, obrábal svoje polia a vyrábal plátno a drevené i kovové nástroje naďalej. Miloval sa, sobášil a spieval. Obliekal sa do stoviek krojov a pestoval toľko nárečí – je ich 150. A žila aj slovenská liturgia: pápež Inocent IV. vydal v roku 1243 bulu, ktorou potvrdil, že dovolenie Hadriána II. a Jána VIII. vykonávať bohoslužby v slovenskom jazyku ostáva v platnosti.
Ako máloktorý národ prežili sme „tisícročné mlčanie“, slovenské meno prakticky zmizlo z politických máp sveta. „Na vine“ je naša genetika. Zatiaľ čo elity menili svoje erby podľa aktuálnej módy, zatiaľ čo šľachta prijala latinčinu a neskôr maďarčinu, lebo musela, bežní ľudia zostali nehybní.
A slovensko-maďarské rozhraničenie po prvej svetovej vojne spôsobili južní susedia. Brutálnym potláčaním slovenčiny a maďarizáciou Slovákov osobitne po roku 1875 (rok zatvorenia posledných troch slovenských gymnázií a Matice slovenskej). Pritom genetici dosvedčujú, že slovenské a maďarské gény sú si veľmi podobné, napokon pri istej príležitosti to povedal aj Viktor Orbán: „Maďari a Slováci si veľmi dobre rozumejú, pokiaľ nezačnú rozprávať.“
A práve Orbán utrpel drvivú volebnú porážku. Neplače a nenarieka, koniec-koncov zagratuloval víťazovi Péterovi Magyarovi oveľa skôr, ako boli známe konečné výsledky volieb. Politológovia a „filozofovia“ uvažujú prečo, začo, načo? Je aj také vysvetlenie, že išlo o operáciu „Nástupca“, čo by sme nemali podceniť. Magyar je totiž radikálny nástupca, ktorý nepozná Slovensko iba Felvidék a jeho vyhlásenia majú silnú príchuť iredenty. Až vyvstáva otázka, či nejde o predstaviteľa „piatej potrianonskej generácie“, schopného vyvolať zemetrasenie v maďarskom okolí?
…a ustavične hľadať maďarskú vlasť
Totiž Viktor Orbán 6. júna 2020 pri príležitosti 100. výročia Trianonu, neuhasínajúcej maďarskej traumy, na zhromaždení pri Slovenskom Novom Meste okrem iného povedal aj toto:
„Áno, my sme tí, ktorí otočia osud Maďarska. Môžeme dúfať, že naša generácia, štvrtá generácia od Trianonu ešte naplní svoje poslanie a Maďarsko privedie až k bránam víťazstva. Ale rozhodujúcu bitku musí vybojovať generácia po nás, piata generácia po Trianone… Čakajú na vás veľké časy. Pripravujte sa, každý deň sa pripravujte. Maďarsko predovšetkým, Pán Boh nad nami. Maďarsko do toho, Maďari do toho! Začal sa návrat Maďarov do ich vlasti. V porovnaní so Západnou Európou sme ostrovom pokoja a bezpečnosti. Aby tomu bolo tak aj naďalej, rýchlo napreduje aj budovanie novej maďarskej armády. Sila kráča spolu so zodpovednosťou a my si uvedomujeme bremeno našej zodpovednosti. Sto rokov trvajúca karanténa po Trianone sa skončila.“
Naša diplomacia vtedy taktne mlčala. Aj teraz čakáme, čo príde, pritom by sme nemali zabúdať na maďarskú cieľavedomosť, vytrvalosť i prefíkanosť.
Povzdychnime si preto aj my: „Pán Boh nad nami“ a pýtajme sa. Čo znamená „návrat Maďarov do ich vlasti“? Odpoveď: majú zrejme na mysli slovensko-maďarské hranice z rokov 1939 – 1945. Nepredviedol nám to názorne Orbán pri stretnutí s vtedajším premiérom Hegerom na moste Márie Valérie 11. októbra 2021, kde visela aktuálna maďarská zástava a zástava prvej Slovenskej republiky – trikolóra bez erbu?
A je Péter Magyar predstaviteľ onej „piatej generácie po nás“? Ak sa za storočie vystriedajú štyri generácie, Péter Magyar môže byť predstaviteľom „piatej generácie“, čo vyrástol vedľa Orbána a práve teraz je najlepšie a pripraveným kandidátom. Ktovie, či nebol vtedy pri Slovenskom Novom Meste…Koniec-koncov sto rokov trvajúca karanténa po Trianone sa skončila už pred šiestimi rokmi. Koľko nehnuteľnosti odvtedy nakúpili napríklad len v Košiciach. A pri nešťastných Benešových dekrétoch ide vlastne už iba o pôdu. A úplnou náhodou leyenovci práve útočia na PPA – Poľnohospodársku platobnú agentúru, ktorá pôdu spravuje..
Marián Tkáč
O autorovi: Ing. Marián Tkáč je ekonóm, bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska, bývalý predseda Matice slovenskej, bývalý člen Rady Slovenskej televízie, spisovateľ, autor, publicista.
Ilustračné foto: SKsprávy
3. jún 2026 05:53
