Na čítanie alebo počúvanie koncoročných hodnotení politikov musíme mať aj dobrý žalúdok, aj pevné nervy, pretože mnohé tvrdenia dvíhajú človeka zo stoličky a spoliehajú sa na krátku pamäť voličov.
Tentoraz si posvietim na autopropagandu KDH, ktorú predniesol jej šéf, Milan Majerský, súc pri jeho slovách a zatvorených očiach by ste si tam kľudne mohli predstaviť ktoréhokoľvek predsedu tzv. kresťanských demokratov. Mentálne aj postojovo sú zaseknutí stále v tých istých šablónach.
Tak poďme na fakty a nie na dojmy k fatamorgáne „ústavnej DNA“ Kresťansko-demokratického hnutia.
Píše sa rok 1992 a poslanci za KDH dokonca demonštratívne vyjadrujú odpor proti prijatiu Ústavy Slovenskej republiky, ktorá znamenala oficiálny vznik samostatného suverénneho štátu – Slovenskej republiky . Záver: KDH bolo nielen proti Ústave, ale de fakto aj proti suverénnej štátnosti a vzniku SR.
V rokoch 1998-2002 ako vládne hnutie KDH neiniciovalo nijaké zmeny v ústave.
V roku 2001 dalo formálny súhlas v ústave so vstupom SR do EÚ a NATO so zle vyrokovanými podmienkami vstupu, ktoré nastavil kto iný ako kádehácky vyjednávač Ján Figeľ.
V rokoch 2004-6 KDH ako vládna strana viedla len teoretické diskusie o ochrane manželstva, ale bez akejkoľvek legislatívnej iniciatívy.
V roku 2014 vládny Smer-SD inicioval novelu Ústavy s textom: „Manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy.“ Novela prešla s podporou KDH, ktoré bolo v opozícii
V tomto roku (2025) uzrela svetlo sveta ústavná novela vo veci zvrchovanosti SR v kultúrno-etických otázkach, ktorú iniciovala vládna koalícia na čele so Smerom-S. KDH v opozícii sa pridalo a podporilo zmenu.
Zhrnutie faktov
KDH sa počas troch desaťročí politiky viac sústreďovalo na mocenský boj – najskôr s Mečiarom a potom s Ficom. Až po 21 rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky KDH podporilo v opozícii návrh vládnuceho Smeru o ústavnú definícii manželstva ako zväzku muža a ženy. O ďalších 11 rokov (32 rokov po vzniku republiky) podporilo opäť návrh vládnuceho Smeru o prednosti slovenského práva v kultúrno-etických otázkach. A toto akože mala byť tá „DNA“…
V roku 2001 to však bolo aj KDH, ktoré podporilo ako vládna strana a hlasovalo za zmenu Ústavy SR s prednosťou európskeho práva pred zákonmi SR (včlenenie čl.7). Paradoxne ostatná novela zmeny v kultúrno-etických otázkach je podľa eurohujerov v konflikte aj s týmto kontroverzným ustanovením, ktoré majú v ústavách explicitne len Slovensko (práve vďaka KDH), Česko a Chorvátsko.
Väčšina členských štátov EÚ nemá v ústave výslovne zakotvenú prednosť práva EÚ pred národnou legislatívou. Uplatňovanie tzv. európskeho práva tam funguje na základe judikatúry ústavných/supremných súdov, nie explicitného ústavného článku.
Príklady suverénnej ústavnej identity
Nemecko, dlhodobý strategický, politický a ideologický partner KDH, ktoré metodicky mentorovali, riadili a presadzovali nemecký najmä ekonomický záujem od jeho vzniku nemecké štiftungy napríklad nielenže nemá v ústave zakotvenú prednosť, ale akúkoľvek zmenu vo vzťahu k zákonom EÚ podmieňuje suverénnou politikou cez tzv. ústavnú integritu. To znamená, že Spolkový ústavný súd (BVerfG) si výslovne vyhradzuje kontrolu ultra vires a ak nie je nariadenie EÚ v súlade s nemeckou ústavnou identitou, tak normu odmietne implemenovať.
Takúto suverenitu, si žiaľ, kresťanskí demokrati na Slovensku od svojho učiteľa neosvojili.
Ďalší príklad je z Francúzska, kde právo EÚ má prednosť len pred zákonmi, ale nie pred francúzskou ústavou! Pri rozpore by bola potrebná zmena ústavy, nie automatická prednosť EÚ ako u nás – aj vďaka KDH, ktoré malo navyše aj hlavného vyjednávača vstupu do EÚ (Ján Figeľ, neskorší predseda KDH).
Podobne v Španielsku Ústava neobsahuje explicitnú klauzulu o prednosti EÚ práva. Prednosť uznávaná len cez judikatúru, ale: španielska ústava má vždy najvyššiu silu. Ústavný súd si vyhradzuje konečné slovo.
Poľská ústava nezakotvuje výslovnú prednosť práva EÚ. Poľský Ústavný tribunál opakovane vyhlásil: ústava má absolútnu prednosť a dokonca si trúfol aj na Súdny dvor EÚ verdiktom, že niektoré rozsudky SDEÚ sú protiústavné.
Nie je tu priestor na ukážky ďalších vyše dvadsať suverénnych ústav členských štátov EÚ, takže ostatný príklad za všetky. Rozlohou aj počtom obyvateľov Slovensku podobné Dánsko rovnako nemá žiadnu výslovnú klauzulu o prednosti. Judikatúra sa riadi verdiktom Najvyššieho súdu: „EÚ právo platí len v rozsahu prenesených právomocí.“. Bodka. Toto je príklad silnej doktríny parlamentnej suverenity.
Výrok predseda KDH Milana Majerského z konca decembra tohto roku, že „Ústava je naše DNA. Je to súčasť 35-ročného programu KDH“ vyznieva preto pre väčšinu priemerne informovaných Slovákov ako nepodarený vtip.
Kajanie a obrátenie nehodných synov sa nekoná
Politika KDH je tak farizejsky obojpohlavná od svojho vzniku: kresťanskí demokrati pôsobili počas 32 rokoch existencie samostatnej Slovenskej republiky ako verný nadbiehač Bruselu a nezmyselnou politickou rivalitou k národno-vlasteneckej scéne, dokonca popieraním národnej politiky predchodcov a zakladateľa kresťanskej politiky na Slovensku, Andreja Hlinku, paradoxne poškodzovalo aj postavenie a vnímanie tradičných hodnôt v spoločnosti.
Poutierať po čase uschnuté rozliate mlieko a ešte sa kasať akousi ústavnou DNA znesie len jediné hodnotenie: farizejské. Žiaľ, ako väčšina politických aktov tzv. kresťanských demokratov, ktorí doteraz nepochopili korene a tradíciu slovenskej politiky, ktorú suverénne a nebojácne presadzovali mnohí kňazi: spojenie národného a kresťanského piliera so silnou sociálnou nadstavbou, čiže nielen morálneho, ale aj hmotného dobra pre národ.
Ohlasované budúce manželstvo z rozumu „kresťanských“ demokratov s extrémnou ľavicou (progresívcami, sas-liberálmi a naďodemokratmi) tak nevybočuje z antinárodnej a antisuverenistickej 35-ročnej trasy KDH, ktoré potvrdzuje európsky trend – progresívcami, čiže vyznávačmi civilizáciu a tradičné hodnoty rozvracajúcej ideológie progresivizmu (s koreňmi na neomarxizmus) bez ohľadu na politologické začlenenie subjektov tak bude zrejme aj konečným klincom do rakve obrazu „kresťanskej“ demokracie.
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: pixabay
31. december 2025 06:00
