Je vôbec KDH politickou stranou? Šéfredaktorka časopisu SVEDETVO sa zamýšľa nad politikou KDH, ktoré síce tesne pred voľbami otvorilo tému LGBTI, ale doteraz vždy kolaborovalo s antislovenskými a liberálnymi stranami, dokonca aj s exkomunistami.
V marci 1992 vzniklo odštiepením časti členov Kresťanskodemokratického hnutia Slovenské kresťansko-demokratické hnutie. Jeho predsedom sa stal Ján Klepáč.
Na sklonku tohtoročného leta poskytol denníku Štandard rozhovor, v ktorom objasnil situáciu v KDH v čase jeho vzniku a následne vo volebnom roku 1992. Netrvalo dlho a na rozhovor reagoval prvý predseda hnutia Ján Čarnogurský. Vraj mu Klepáč vyčíta, že „tlmil v KDH štátoprávny radikalizmus, až sa ho zmocnil Vladimír Mečiar a KDH kleslo vo voľbách na polovicu svojho predchádzajúceho volebného výsledku.
ak sa stalo, že zakladateľom štátu sa stal Vladimír Mečiar“. Čarnogurský pokračuje: „Po volebnom víťazstve HZDS v roku 1992, ešte pred rozpadom spoločného štátu s Čechmi, KDH vyhlásilo, že prijíma nový štát a bude pracovať na jeho úspechu. To sa aj stalo.“
To sa nikdy nestalo! A samozrejme otázkou zostáva prečo? Prečo v krajine, kde sa ku kresťanstvu v tom čase hlásilo vyše 70 percent obyvateľstva, Kresťanskodemokratické hnutie nezískalo väčšinu vo voľbách.
KDH prostredníctvom svojho predsedu Čarnogurského sa od počiatku vyhraňovalo voči marxizmu, liberalizmu a tvrdo odsudzovalo účasť bývalých členov komunistickej strany v jednotlivých stranách a hnutiach. Ibaže jedno bolo deklarovanie a druhé praktická politika.
Počas celej existencie KDH vždy tvorilo koalíciu so stranami bývalých komunistov a liberálov, nikdy so stranami národne a kresťansky orientovanými.
V roku 1994 s SDĽ a DÚ, v roku 1998 s SDĽ a SOP, v roku 2002 s ANO, v roku 2010 so SaS. KDH sa stalo známym výrokmi aj áno aj nie. Tak je to aj v súčasnosti, keď predseda hnutia Milan Majerský síce odsudzuje gender ideológiu, ale sa nebráni koalícii so stranou Progresívne Slovensko, ktorej politikou je progresívny ľavičiarsky liberalizmus. KDH nikdy neprešlo sebareflexiou a nikdy sa neospravedlnilo za odmietnutie Deklarácie o zvrchovanosti SR a Ústavy SR.
Ján Čarnogurský pri odchode z politiky v roku 2000 na tlačovej konferencii povedal, že sa teší a že konečne bude slobodným človekom! Čo tým chcel povedať? Komu KDH pod jeho vedením slúžilo?
V marci 2018 som pre SNN napísala: Vyskytujú sa hlasy, ktoré sa pýtajú, prečo sa toľko venujeme KDH? Preto, lebo pod značkou reprezentujúcou kresťanov a demokratov robí od svojho začiatku záškodnícku politiku voči Slovensku.
Čo viac sa dá povedať o strane spolupracujúcej s britskou tajnou službou MI6 proti vzniku Slovenskej republiky?
Verejne to potvrdil bývalý disident Anton Selecký, vo volebnom roku 1992 zástupca šéfredaktora Slovenského denníka, ktorý vydávalo KDH. Do redakcie mu o. i. doniesli leták, ktorý mal uverejniť. A práve pri tomto letáku, ako spomína, sa mu „otvorili oči, a to pri vete – teraz chce (Mečiar, poz. E.Z.) rozbiť spoločný štát a tak ohroziť Slovensko. – To bola tá podprahová informácia, ktorá sa mala dostať do hlavy slovenského voliča“.
Rozbitie slovenských katolíkov
Čarnogurský sa z večera na ráno stal z obdivovateľa NATO jeho tvrdým odporcom. V závere svojej reakcie na rozhovor s Jánom Klepáčom napísal: „Zakladateľská výzva sa pre Slovensko ešte neskončila, skončila sa len jej doterajšia etapa. Problém slovenského konzervativizmu vidím v tom, že slúži skôr globalistickým silám než Slovensku. Ale to je už iný problém.“
Ani nie, veď každá vláda, v ktorej sa vyskytlo KDH, jediná konzervatívna parlamentná strana, slúžila „skôr globalistickým silám než Slovensku“. Čarnogurský to tentoraz povedal otvorene, bez obalu, priam cynicky. Je treba k jeho priznaniu niečo dodať?
Navyše, bolo to KDH, kto prišiel s myšlienkou, že štát treba znovu založiť… Prečo? Odpoveď sa črtá v ďalšej vete, ktorú napísal Čarnogurský: „Súťažiť s Vladimírom Mečiarom v akejkoľvek téme vo volebnej kampani 1992 aj predtým, aj potom, by vyžadovalo prekonať ho v gadžovskom štýle.“ Nuž, v tomto prípade prekonal zakladateľ KDH sám seba. Celkom nekultúrne priznal, že na súťaž s Mečiarom nemal. A to aj napriek tomu, že mal silné zázemie v globálnom svete.
Predsa len sa mu niečo podarilo. Anton Selecký v knižke Kanál spomína, že vlastne celý odboj na Slovensku do roku 1989 viedla Cirkev, aj keď sa nazývala podzemná. Uvádza:
Hrozilo, že nová politická moc na Slovensku bude veľmi silne alebo až úplne ovplyvnená katolíkmi. A to sa proste nesmelo stať. Pre niekoho tu bol totiž stále strašiak pod názvom Slovenský štát. (…) Potom, keď sa už etablovalo VPN na politickej scéne, prišlo pred prvými voľbami k strašeniu „čiernou totalitou“ – teda katolíkmi.
Žiaľ, národovecké krídlo disentu – ktorého základ bol v zahraničí – bolo akosi veľmi ľahko odsunuté. A kľúčoví disidenti z katolíckeho prostredia národnej myšlienke „ukázali chrbát“. (…) V KDH prevládlo pročeskoslovenské a neskôr proeurópske krídlo.“ (…) Rozbitie slovenských katolíkov sa podarilo.“ Mimochodom, Čarnogurský na moju priamu otázku na tlačovej konferencii odmietol názor, že KDH by malo byť stranou katolíkov.
Milan Majerský pri každej príležitostí zdôrazňuje, že KDH sa neodkláňa od svojej politiky, že ju kontinuálne napĺňa. Ak je to tak, nedá sa očakávať, žeby KDH po voľbách spojilo sily so stranami presadzujúcimi národnoštátne záujmy.
Eva Zelenayová
Ilustračné foto: Pixabay
14. september 2023 05:55
