Komu slúžia ústavní sudcovia? Lebo na ľud, spravodlivosť, právo, národ, ani ústavu to nevyzerá

Referendum o skrátení volebného obdobia “tejtovlády tejtokrajiny nebude”. (Zatiaľ)… Dnes sme boli svedkami nechutného zneužitia inštitútu ústavného súdu na politické ciele systému a tejtovlády, na čele s zesetovanou hlavou bez vlastnej hlavy. Týmto protiústavným, protidemokratickým a protiľudovým rozhodnutím si sudcovia ÚS popílili konár pod svojou vlastnou „imunitou“.

Povýšiť práva 90 poslancov (lebo len o tých ide) nad právo 585 000 občanov, resp. generálne vôľu ľudu je studená sprcha aj v tomto horúcom politickom lete.

Mnohí na sociálnych sieťach už hovoria o vyvodení zodpovednosti po obnovení ústavného poriadku a nastolení skutočnej demokracie a novej, nezávislej súdnej moci. Teda predsa len na niečom “závislej” – na vôli ľudu.

Najvyšší zákon hovorí jednoznačne a jasne:

„Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“

Článok 2 Ústavy Slovenskej republiky

Zmarené referendum

Referendum ako všeľudové hlasovanie je priamym výkonom moci. Z dikcie článku vyplýva, že ak sa občania rozhodnú, môžu si zobrať moc do svojich rúk a vykonávať ju priamo. Legitímnym, zákonným a ústavným nástrojom na toto zvrchované a dokonca nadradené právo je vypísanie referenda cez petičnú akciu. Táto legitímna a legálna aktivita bola týmto aktom zmarená.

Sudcovia ukázali ako sú závislí od politickej moci, ktorá ich ustanovila a od tej osoby, čo sa na nich obrátila, pretože si vraj nebola istá a ktorá ich formálne menovala do tejto čestnej a zodpovednej funkcie. Týmto sa dostali nielen do konfliktu s ústavou bez právnych kľučiek a fiškálskych floskúl, ale aj s ľudom, ktorý je najvyšším hegemónom v štáte.

Je zrejmé, načo sa museli meniť podmienky voľby sudcov a do takejto funkcie sa mohli dostať aj nesudcovia – advokáti či notári, teda ľudia bez sudcovských skúseností a etiky slepej spravodlivosti.

Zrejme zabudli na hnev ľudu, ktorý môže túto zradu vyhodnotiť aj ako zlyhanie ústavného poriadku a ľud by mohol aktivovať iný článok ústavy – Čl.32, aby nastolil opäť poriadok a úctu k právu a rešpekt k vôli ľudu.

Ak sa spoliehali na to, že ľudia sú pandemickým fašizmom vystrašení a dezorientovaní, opäť ide o chybný kalkul. Toľko sa totiž chodí s krčahom po vodu, až sa rozbije, hovorí sedliacky rozum, na ktorý progresívni pseudointelektuáli z bratislavskej aj košickej kaviarne zabúdajú…

Spolupáchateľom tohto politického zločinu na demokracii je však aj hlava štátu, ktorá sa rozhodla ako prvá, že má (údajnú) pochybnosť, hoci je právnička, a tak sa môže považovať nielen za dočasnú hlavu štátu, ale aj za hlavu ďalšej organizovanej skupinky, ktorá rozvracia právny štát. Ten je postavený nielen na práve, ale aj vôli ľudu. Vox populi – vox dei.

Na nevypočutie vôle ľudu si netrúfli v rímskom Koloseu ani  cisári diktátori. Keď išiel palec nahor, musel ísť aj cisárov. Nuž, časy sa menia. Máme „liberálnu demokraciu“ a v nej už nikto nič nemusí rešpektovať… A už vôbec nie ľud, národ, voličov. Dobré si zapamätať.

Rafael Rafaj