Štátne sviatky nie sú nijaké čísla v kalendári – majú svoj obsah , dosah a veľavravný význam, posolstvo aj udržiavajúcu identitu jedinečnosti štátotvorného národa, aj národného štátu.
Ani dni pracovného pokoja – štyri sa vzťahujú na štátne sviatky – nie sú nijaký luxus, ani „benefit“, ani „podarúnok“ od pánov veľkomožných politikov. Sú psou povinnosťou slúžiť národu a štátu, sú našou národnou identitou, na tú sa nikdy – podobne ako na rodinné striebro – nesiaha. Pretože majetok sa stratiť môže, ale musí ostať česť a charakter. Tak tomu bolo za predošlých generácií slovenského národa a musí to tak ostať naďalej, inak z národa ostane len povestná hŕba koží otrockých a zo štátu len nástroj dozorcu.
Cirkevné, aj svetské štátne sviatky sú o dni voľna, o precítení duchom, nie o červenom písme v kalendári a nejakom teplom parazitujúcom statuse populistických politikov, tváriacich sa ako farizeji akože „národne“. Ozaj, kde sa zrazu podeli „národniari“ v parlamente a vo vláde?
Chudoba cti netratí
Politickí väzni bývalej totality majú k tejto polemike výstižné krédo: „Kto stratil majetok – nestratil veľa. Kto stratil slobodu – stratil mnoho. Kto stratil vieru – stratil všetko“. A teraz nám zákonodarcovia po vyše troch desaťročiach jestvovania suverénnej Slovenskej republiky idú doslova – súc len „dočasne“ – zabiť vieru v ducha, ktorý je nad hmotou, presviedčajúc nás „konsolidačne“, že hmota je nad duchom.
Nemôžem súhlasiť, krásne o charaktere cti našich predkov hovorí text ľudovej piesne „Dievča z Babej hory“, ktorú by si mali ministri, aj poslanci zaspievať pred rokovaním o konsolidačných opatreniach:
Dievča z Babej hory, pusť ma do komory! [:Veru ťa nepustím, radšej ťa opustím.:] – Bár som aj chudobná, z chudobnej matere, [:ale neotvorím hocikomu dvere.:] – Bár som aj chudobná, z chudobného domu, [:ale som poctivá, chvála Pánu Bohu.:]
Štátne nesviatky
A teraz k idiotským, národ a štátnosť urážajúcim návrhom na zrušenie dňa pokoja pri tých štátnych sviatkoch, ktoré tvoria kostru, srdce, aj dušu národa a charakter štátu.
Len idiot v dočasnej funkcii s kalkulačkou v ruke a svojou úradníckou tabuľkou konsolidácie môže navrhnúť zrušiť sviatočný, teda nepracovný deň na najvýznamnejší sviatok viažuci sa k štátnosti, teda k samotnému vyhláseniu – vzniku suverénnej zvrchovanej Slovenskej republiky – 1. január!
Vládny návrh zákona, o ktorom teraz rokuje parlament, vážne navrhoval dočasné zrušenie dňa pracovného pokoja 1. januára – Deň vzniku Slovenskej republiky! Niečo nepredstaviteľné. Len aby ostali ideologické fetiše nedotknuté…
Odhliadnuc od zlého načasovania po Silvestri idú štátni úradníci rušiť deň pokoja (pracovného voľna) na najvýznamnejší sviatok štátu a republiky, ale taký 29. august je pre nich ako kasta nedotknuteľných. To by inde nemohli vymyslieť, iba na farizejskom Slovensku.
„V mene menšiny…“
V hre bolo aj zrušenie 6. januára – Troch kráľov. Lenže sa ukázalo, že je to zároveň pre pravoslávnych ich vianočný sviatok podľa juliánskeho kalendára. A tak, aby si vláda nerozhádala asi 50 tisíc Rusínov/pravoslávnych, prišiel poslanecký návrh zmeny na 1. január. Takže pre jeden cirkevný sviatok jednej menšiny ide vládna moc zrušiť štátny sviatok celého národa a štátu – deň jeho vzniku!
Takéto čachre-machre, rošády či handlovanie a politikárčenie nie sú riešením, len zbytočne vznášajú nové napätie a súčasne opäť, tentoraz nepochopiteľne zo strany vraj „pronárodnej“ či proslovenskej vlády sme svedkami nadradenia záujmu menšín nad záujem národa. Jasne o tom hovorí odôvodnenie koaličného poslanca – predkladateľa pozmeňujúceho návrhu:
„…Prijatím tohto návrhu dávame jasný signál, že si vážime rozmanitosť a kultúrne dedičstvo všetkých národnostných skupín žijúcich na Slovensku a kresťanskú tradíciu.“
Farizejská logika si šliape po jazyku
Takže vážime si kresťanskú tradíciu tak, že druhou rukou ideme zrušiť deň voľna na sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky celého Slovenska!
Pretože iba bezduchý technokratický imbecil môže navrhnúť zrušiť duchovnú dvojičku k 1. januáru – sviatok patrónky Slovenska – Sedembolestnej Panny Márie! Chápete? Deletovať voľno na deň pripomínajúci Patrónku Slovenska?! Vatikán (pápež Benedikt XIII.) o viac ako dve storočia vymedzil duchovne samojedinosť Slovenska a my túto zdvojenú a aj dvojitú identitu
ideme kvôli nejakým rejtingom či splátkam globálnym banksterom rušiť v jej podstate – dni pracovného pokoja, ktorý dáva pečať skutočnej sviatočnosti, posvätnosti, aj sviatku.
Týmito populistickými aktmi farizejstva len potvrdzujeme rozmach duchovného otroctva a totalitnú nadvládu profánneho nad posvätným a cudzieho nad svojim.
Lenže kto stratí česť, hrdosť, sebavedomie, úctu k sebe, predkom, tradícii, ten stratí seba a tým aj všetko. Už Štúr upozornil „kým duch v národe – národ žije“. A kým žije národ, žije aj štát, žije Slovensko. Zabíjaním ducha v národe cez sprofanovanie štátnych sviatkov, zabíjajú verejní činitelia aj štát, z ktorého žijú hmotne. Žiaľ. Mali by aj duchovne, národne a kultúrne.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor, vlastenec. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: SKsprávy
24. september 2025 06:00
