Dnešných prvých desať minúť, čo je v televíznom spravodajstve obrovský priestor, venovalo médium verejnej služby už 7.výročiu od smrti novinára a jeho snúbenice a obligátnym protestom, ktoré by v normálnej televízii dostali 5-sekundový priestor vo fleškách dňa niekde na konci vysielania.
Cesta premiéra R.Fica v USA a stretnutie s ministrom Trumpovej vlády Elonom Muskom sa dostalo na pretras až po 9 minútach a 52 sekundách vysielania hlavného spravodajstva verejnoprávnej STVR…
Stále to v audiovizuálnom éteri vyzerá skôr ako služba ideológiám a tretiemu sektoru s mediálnou pozornosťou iba vybranej sorte „lepšoľudí“, čiže lepševikov…
Aj protestujúci na námestiach tak mali dôvod sa v piatok opäť zísť… Mali by si poupratovať nielen v hlave, ale aj v pojmoch. Okrem nášho doživotného ukotvenia v EÚ a nikdy inak na večné časy žiadajú organizátori s napojením na progresívnu scénu aj odstúpenie premiéra kvôli nastoleniu pokoja v „tejto krajine“. Nuž krajinského premiéra nemáme, ten sa zväčša volá kancelár výzvu tak asi adresovali do Rakúska alebo Nemecka…
Inak, odporúčam ešte výročie „víťazného februára“ (25.2.), kedy by si neomarxistickí progresívci mohli pripomenúť puč svojich marx-leninských predchodcov.
A čo tak urobiť zoznam televíznych panychíd? Napríklad priamy útok na demokraciu – brutálnu vraždu exministra, zvoleného to zástupcu ľudu v riadnych voľbách. 11. januára uplynulo už 26 rokov od doteraz neobjasnenej vraždy exministra hospodárstva a riaditeľa SPP Jána Duckého. O tom v angažovaných neomarxistických médiách ani len mäkké „f“. Tie nevenujú taký priestor ani významných historickým osobnostiam, ktoré sa pre národ obetovali, ani prelomovým historickým udalostiam v živote národa, ktoré nakoniec vyústili do vzniku súčasnej Slovenskej republiky.
Dokonca sú schopné ignorovať justičný monsterproces s tromi mladými martýrmi – popravu aktivistov protikomunistickeho odboja Púčika, Tunegu a Tesára, ktorých tottalitný režim 20. februára 1951 popravil potom, čo pražskí súdruhovia nariadili GP a súdu nanovo proces otvoriť a žiadať trest smrti (na výstrahu) a aj vykonať. Libtardované antislovenské médiá z nich dokonca vyrobili akýchsi „klérofašistov“…
Tu sa už rozum zastavuje, lebo nemôže túto zaujatú tendenčnosť a selektívnu mediálnu pozornosť ani len registrovať, nieto ešte hodnotiť.
V éteri nám tak stále smradí len samá sorošovčina „otvorených spoločností“ cez jeho angažovaných agentov, samozrejme popri naklonovaných „expertoch“ z politicko-ideologických mimovládok, napojených na nedávne americké peňazovody…
Keď sme od roku 2015 päť rokov začali robiť národné a mierové občianske protesty, na ktorých som mal česť vystupovať, až na jednu výnimku som tam nezachytil televíznu kameru a o takomto pokrytí protestov sme ani len nemohli snívať.
Nuž nič nové pod slovenským slnkom. V médiách, mimovládkach aj politike sa opäť len zas obracajú kabáty, tak ako v 89-tom. Istý Pavol Demeš, a tiež Ivanuška Korčok (bývalý veľvyslanec v USA) či Tomáš Valášek (ktorý mimochodom v čase vlády jednej strany – Smeru-SD robil veľvyslanca pri NAT O) a ďalší donedávna proamerickí hujeri zrazu dostávajú enormný priestor v médiách, kde online prestrihávajú svoju pupočnú šnúru na Washington a hľadajú si nové napojenie na bruselské zdroje…
Keby to nebolo na uterák vysielateľa a zvracanie prijímateľa, tak je táto angažovaná manipulácia na hlavybôľ. Všetkých.
Rafael Rafaj
Ilustračné foto: SKsprávy
22. február 2025 05:53
