Už nie sme schopní prijímať množstvo informácií, ktoré sa na nás valia, deň čo deň, minútu čo minútu, každú sekundu. Žijeme v informačnom svete, sme zahalení informačnou plazmou, ktorá lepí naše myšlienky, lepí naše dotyky s okolitým svetom, čistotou modrých nebies, čistotou tečúcej riavy priezračnej horskej bystriny. Lepí dotyky s bunkami života budiacej vody, živej vody zo zázračnej studničky. Sme v sieti pavučiny médií, ktoré nás bodajú svojimi sosáčikmi a vyciciavajú z nás pozitívnu nálož energie ako pavúk vyciciavajúci lapenú muchu do poslednej kvapky krvi.
Neveríte? Sadnite na najbližší dopravný prostriedok a odvezte sa ďaleko od tohto tzv. civilizovaného sveta, na chalúpku bez prístupu akýchkoľvek médií, bez internetu, televízie, mobilných operátorov, donášky do domu, ponorte sa do svojho ja, do nebeského pokoja vlastných úvah, myšlienok, počúvajte svoje srdce, srdce blízkej duše, ticho čarovného spevu jarných vtákov za skorého rána. Ticho padajúcej rosy. Užívajte božský dar stvoriteľa zeme, čistotu vyvierajúcej energie z jadra zeme, z jadra svojho vnútra, z jadra nepoškvrnenosti, panenskosti tohto nádherného sveta.
Môj priateľ mi povedal „ závidím ľuďom, závidím im“. Prepánajána, máš 68 rokov, závidíš tie mladé roky? „Nie, aj my sme mali, to je spravodlivosť. Závidím im, že môžu chodiť do roboty.“
A vybuchol smiech, robíme stretávku po 50tich rokoch zo strednej školy, robíme inventúru, odpočet, čo sme mohli a čo sme doje…, nestihli, ale ešte môžeme. Robíme inventúru kto už nie je s nami, a ponárame sa do spomienok, do času a konštatujeme „ten čas“ veď to bolo včera, ten čas našich snov, našich plánov, našich túžob a lások. Tie prvé dotyky, to teplo dotyku dievčenskej ruky, tá elektrika, to vysoké napätie, ktoré ťa zasiahlo.
Bol to matrix? Naplnili sa naše sny, lásky? Jeden slovenský emigrant mi raz vo Švajčiarsku povedal „My priatelia emigranti sme si kúpili malý ranč v Kanade, kde sme spolu každý rok trávili cez prázdniny jeden mesiac s rodinami. Jeden mesiac mimo civilizáciu, bolo to krásne, žili sme tam ako deti raja. Ťažký bol návrat do reality, bál som sa pustiť televízor, dorážal ma stres, napätie, dorážali ma informácie, ktoré sa na mňa začali valiť z každého kúta, bál som sa otvoriť chladničku“.
Jeden vtip pre odľahčenie: Stretli sa dve cigánky, tá jedna hovorí „Počula si to? Dežo zomrel.“ Tá druhá sa pýta „a načo zomrel?“ odpovedá jej „ja neviem, ja vlastne ani neviem načo žil“.
Informácia podaná kým a o čom, akú má hodnotu? Aké pohonné hmoty nás poháňajú? Hľadáme zmysel, hľadáme náplň, hľadáme toho druhého, hľadáme a hľadáme. Robíme inventúru, sme radi, že ju môžeme robiť, načo sme žili? Prečo sme tu? Vždy prvé čo mňa napadne – rodina, zachovanie rodu. Zasaď strom, postav dom, urob syna. Ja mám dcéru.
Vrátim sa domov, nezapíname televízor, pozerám len futbal a šport. Manželka si číta, snažíme sa uniknúť pred týmto tokom informácií, oslobodiť sa od tohto matrixu. Sú to informácie? Áno, plné zla a nenávisti, informácie lží, informácie propagandy, informácie vypracované na objednávku, informácie ako žrádlo, ako potrava z ktorej bolí nielen žalúdok, ale hlava, srdce, bezduché hovná plné múch pre bodajúcich pavúkov. Zmätok. Informácie ako produkt, ako tovar. I ľudia, ktorí ich podávajú na zlatej tácke sú produktom len s pekným úsmevom.
Ako to funguje? Na vrchole informačnej pyramídy sú agentúry, nie je ich veľa, AP Associated Press, Reuters, zber dát po celom svete, úprava produktu, distribúcia produktu. Jednoduché, keď ste na vrchole pyramídy, keď ovládate trh, trhový priestor, trh na tie správne informácie, „fejky“?, žiadne fejky, zaručene zaručené so zárukou, kvalita, najlepšia značka. 24 hodín, každú minútu, každú sekundu, sme tu pre Vás, vy ste pre nás všetko, Vám slúžime, my vieme čo potrebujete, my vás nesklameme, vždy čerstvý tovar. My neslúžime satanovi, my slúžime ľudstvu, ľudstvo je naše, ľudstvo patrí nám.
A zrazu stop. Vo svojej „nenažranosti“ „Tí jednookí“ na vrchole pyramídy vytvorili nové mediálne, pre ľudstvo úžasné produkty. Internet, sociálne siete rozumu, predávanie názoru, myšlienky, idey, ideológie. No zázrak, , družicové spojenie, prístup pre každého, a nielen prístup, ale aj rozdávanie svojho ja, či si v Afrike, alebo sedíš doma na záchode. Je to nebezpečné, nebezpečné pre všetkých, informácií tečúcich ako rieka do mora je viac a viac, milióny, miliardy, treba ich triediť. Nato však máme agentúry, naše od Boha, naše vyvolené s licenciou na názor, s licenciou na budúcnosť. Boh a vyvolení vedia, čo potrebuje ľudstvo aby prežilo. Matrix?
Zasiahla božia ruka? Na scéne sa objavili archanjeli Michael, Gabriel a Rafael. Nová sila, ekonomická, vojenská, duchovná. Nová sila, ktorá povedala dosť, stop. Nové poslanie, stop satanovi. Pápež nebol vyrozumený, pretože je „Jednooký“. Archanjel Michael bodá kópiou padajúceho satana, Svetlo poráža tmu.
Miroslav Jureňa
