Na čo zabúdajú vojnybažné mozgy
Komentáre bývalého premiéra Dzurindu o tom ako musí Európa zbrojiť a ako sa musí v horizonte 5-6 rokov pripraviť na možný vojnový konflikt považujem na jednej strane za senilný prístup pána na dôchodku, ale na druhej strane ako nebezpečnú premyslenú hru so strachom občanov. Aká vojna s Ruskom pán Dzurinda?! Možno vo Vašej hlave a v hlavách Vašich sponzorov, ktorí po konflikte túžia…
Argument, že Rusko nespí a bude mať záujem na vyvolaní takéhoto vojenského konfliktu neobstojí ani na úrovni amatérskej diskusnej skupiny a nie to z úst expremiéra SR.
Je zrejmé, že takéto sugestívne tvrdenia sú nie len značne škodlivé a to tak pre Slovensko a Európu, ale sú aj prejavom neokrôchanosti v priestore diplomacie. Nehovoriac, že ak sme sa dnes (konečne) vybrali cestou hľadania, ale hlavne udržania trvalého mieru, tak takýto slovník, zámerne podsúvajúci neznášanlivosť, k tomuto mierovému cieľu nesmeruje.
Druhý komentár Dzurindu sa dotkol vytvorenia koalície ochotných, ktorí budú kontrolovať dodržiavanie, podľa neho, dočasného prímeria. Dzurinda zjavne dodnes trpí na následky niekdajšieho pádu po požití väčšieho množstva alkoholu v Košiciach. Domnievam sa tak preto, lebo ako inak si vysvetliť podporu bývalého premiéra takémuto zvrhlému nápadu? Ako niekdajší šéf exekutívy, by mal jasne chápať, že nápad vytvárania „koalície ochotných“ je od začiatku zlý a jediný jeho výsledok bude spustenie veľkého konfliktu. Lebo aj druhá strana, teda Ruská federácia, má vždy právo povedať vlastný postoj a názor a adekvátne reagovať.
Na toto zjavne tieto vojnybažné mozgy stále zabúdajú. Nechápu, že Rusko patrí k jadrovým veľmociam a podobne ako iné štáty s takouto jadrovou výbavou, v prípade zahnania do povestného kúta, ich môžu logicky použiť. A čo by to znamenalo pre svet netreba písať. Ak teda dnes niekto zvažuje kroky na vytváranie ochotnej koalície, nech sa najprv zamyslí nad bezpečnosťou Európy a v tomto kontexte aj bezpečnosťou občanov národných štátov. Vrátane Slovenska.
Avantúry typu preletov stíhačiek nesúcich na krídlach smrť do Srbska cez vzdušný priestor Slovenska, tak ako rozhodla svojho času Dzurindova vláda, dnes ani náhodou neprichádzajú do úvahy. A treba jasne povedať, že toto hanebné rozhodnutie zostane v pamäti. V pamäti nás, ktorí sa nehlásia k bombardovaniu nám blízkeho srbského národa. A nie len jeho. Na území Vojvodiny žijú aj naši rodáci a v nie malom počte!
Je zaujímavé, ako naša opozícia dnes vie presne povedať, že Ruská federácia nechce mier. A pritom s Ruskom nemajú ochotu ani len prehovoriť. Ale hlasno trúbiť do priestoru, ako napríklad Dzurinda, štvavé nápady, im problém nerobí. Dosiahnu tak iba jediné: šíriť nepokoj a stres medzi obyvateľmi Slovenska. Ale o to týmto permanentným zvolávačom demonštrácií zjavne ide.
Že je potrebné hovoriť o bezpečnosti občanov, o mierových krokoch, o výzvach dneška, na to zabúdajú. Tlačia na modernizáciu Ozbrojených síl SR a ostatných bezpečnostných síl, avšak za cenu poddimenzovania zdrojov pre oblasti zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva. Zabúdajú, že budúcnosť Slovenska musí byť postavená na zdravej a vzdelanej generácii. A dnes to platí dvojnásobne. A platí to bez progresivno – liberálnych ideológií, ktoré zdravý vývoj obmedzujú.
Takže pre našu dennú prax má byť zásadným nie vojenská podpora Ukrajine za každú cenu, tak ako to presadzuje EU, ale zdroje pre sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie procesy. Zbrane, munícia, nová vojenská technika a stratené životy mládencov a mužov mier neprinášajú. O tomto máme v histórii dávnej aj nedávnej nespočetne veľa príkladov. Preto nezahadzujme dialóg o mieri tvorbou koalície ochotných a neponižujme tak významnú premisu, akou je vzájomný rešpekt, ktorý je na vnímanie skutočnej reality zásadný a potrebný. A potom môžeme nájsť cestu k trvalému mieru.
Jozef Viktorín
Autor je generál vo výslužbe a bezpečnostný expert
Ilustračné foto: mytologický boh vojny Mars. Zdroj: iStock
25. marec 2025 05:51
