Ilustračné foto. G. Meloniová. Zdroj: Gugliemo Mangiapane/REUTERS
Pravicová aliancia, ktorá vyhrala talianske národné voľby, zaháji vzácnu éru politickej stability, ktorá bude riešiť celý rad problémov obliehajúcich tretiu najväčšiu ekonomiku eurozóny, uviedol v pondelok jeden z jej vysokých predstaviteľov.
Zdá sa, že Giorgia Meloniová sa stane prvou ženou predsedníčkou talianskej vlády. Bude stáť na čele najpravicovejšej vlády od druhej svetovej vojny po tom, čo doviedla konzervatívnu alianciu k triumfu v nedeľňajších voľbách, píše Reuters.
Matteo Salvini, líder strany Liga, ktorá je jedným z hlavných spojencov Meloniovej Bratov Talianska, pokrčil plecami nad chabým prejavom svojej vlastnej strany a predpovedal koniec talianskej vlády s otáčavými dverami.
„Očakávam, že najmenej päť rokov budeme napredovať bez akýchkoľvek zmien, bez akýchkoľvek zvratov a uprednostníme veci, ktoré musíme urobiť,“ povedal Salvini na tlačovej konferencii.
Blízke konečné výsledky ukázali, že pravicový blok, ktorého súčasťou je aj Forza Italia Silvia Berlusconiho, by mal mať solídnu väčšinu v oboch komorách parlamentu, čo by mohlo skončiť roky prevratov a krehkých koalícií.
Výsledok ide v sérii úspechov pravice v Európe po tom, ako hegemóniu ľavičiarov tento mesiac prelomili protiimigrační Švédski demokrati vo voľbách a po júnovom Národnom zhromaždení vo Francúzsku.
„Taliani nám dali dôležitú zodpovednosť,“ uviedla Meloni v pondelok na sociálnej sieti.
Teraz bude našou úlohou ich nesklamať a urobiť všetko pre to, aby sme národu prinavrátili dôstojnosť a hrdosť
povedala spolu s obrázkom, na ktorom zviera vlajku krajiny.
Meloniová, ktorá sa vyslovila proti tomu, čo nazýva „LGBT lobby“ a masovej imigrácii, sa snaží bagatelizovať údajné postfašistické korene svojej strany a vykresľuje ju ako mainstreamovú skupinu, akou sú britskí konzervatívci.
Zaviazala sa, že bude podporovať západnú politiku voči Ukrajine a nebude riskovať s krehkými financiami Talianska.
Tvrdé dedičstvo
Meloniová a jej spojenci čelia skľučujúcemu zoznamu výziev vrátane prudko rastúcich cien energií, vojny na Ukrajine a obnoveného hospodárskeho spomalenia.
Jej koaličná vláda, 68. talianska vláda od roku 1946, pravdepodobne nebude inštalovaná pred koncom októbra a premiér Mario Draghi zatiaľ zostáva na čele dočasnej administratívy.
Napriek rečiam o stabilite je Meloniovej aliancia rozdelená v niektorých veľmi citlivých otázkach, ktoré môže byť ťažké zladiť, keď sa dostane do vlády, tvrdí Reuters.
Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky, pretlačil Rím do centra tvorby politiky EÚ počas svojho 18-mesačného pôsobenia v úrade, pričom nadviazal úzke vzťahy s Parížom a Berlínom.
Nástup konzervatívnych strán v Európe
V Európe prví, ktorí privítali Meloniovej víťazstvo, boli opozičné strany tvrdej pravice v Španielsku a Francúzsku a poľské a maďarské národné konzervatívne vlády, ktoré obe majú napäté vzťahy s Bruselom.
Salvini spochybňuje sankcie Západu voči Rusku a on aj Berlusconi často vyjadrovali svoj obdiv k jeho prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Spojenci majú tiež rozdielne názory na to, ako sa vysporiadať s rastúcimi účtami za energiu, a predložili množstvo prísľubov vrátane zníženia daní a dôchodkovej reformy, ktoré si Taliansko bude môcť ťažko dovoliť.
Po spočítaní takmer všetkých výsledkov viedli Bratia Talianska s približne 26 % hlasov, čo je nárast oproti iba 4 % v posledných národných voľbách v roku 2018, čím nahradili Ligu ako hnaciu silu pravice.
Liga získala menej ako 9 %, v porovnaní s viac ako 17 % pred štyrmi rokmi, ale napriek relatívne nízkemu skóre Salvini povedal, že zostane na čele strany. Berlusconiho Forza Italia zaznamenala okolo 8 %.
Stredoľavé a stredové strany získali viac hlasov ako pravicové, no boli potrestané volebným systémom, ktorý odmeňuje široké spojenectvá. Enrico Letta, šéf hlavnej opozičnej, Demokratickej strany, oznámil, že odstúpi z postu lídra.
Napriek jednoznačnému výsledku hlasovanie nebolo hlasným súhlasom pravého bloku, snaží sa už v zárodku premaľovať výsledok správa agentúry Reuters. Volebná účasť bola len 64 % oproti 73 % pred štyrmi rokmi – rekordne nízka účasť v krajine, ktorá má historicky vysokú účasť voličov.
Bodaj by aj Slovensko malo aspoň takúto účasť vo voľbách.
-red3-
