Narodeniny Slovenskej republiky: Národné vs. multikultúrne

Keďže sa národné postupne vytratilo z centra pozornosti štátnej politiky, prinášame na štátny sviatok Deň vzniku Slovenskej republiky úvahu o strete národného a multikultúrneho, ktorý ničí tradičné hodnoty, na ktorých je štát postavený.

Rodina, národ a vlasť nie sú prázdne pojmy a prežitok minulosti, ale hodnoty, ktoré treba uchovať za každú cenu. Inak ako národ prestanú Slováci existovať. V Bruseli totiž považujú ochranu týchto hodnôt za prejav nenávisti a extrémizmu. Názornou ukážkou je maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého začínajúcu úspešnú prorodinnú politiku ideologicky označil Brusel ako prejav nenávisti voči imigrantom.

Je to síce scestné, ale ideológie sú založená na viere v správnosť a pokrokovosť ich dogiem. Brusel takúto ideológiu má a  presadzuje ju v celej EÚ. Je ňou multikulturalizmus, neomarxistická ideológia založená na kultúrnom komunizme; hlása rovnosť všetkých kultúr, rás a ich hodnôt. Túto rovnosť, rovnako ako marxistickú komunistickú rovnosť v bývalom sovietskom bloku je však možné dosiahnuť len nastolením totalitnej diktatúry. Multikulturalizmus je tak ideológia, ktorá je so slobodou, demokraciou a rovnosťou občanov pred zákonom nezlučiteľná.

Vedúca ideológia liberálnej demokracie Západu

Táto ideológia sa stala integrálnou súčasťou, oficiálnym ideovým základom súčasnej tzv. liberálnej demokracie Západu. Preto je v princípe rovnako totalitná ako tzv. ľudová demokracia komunizmu. Liberáli, presadzujúci západné hodnoty a brániaci liberálnu demokraciu pred „extrémistami“, sú tak v skutočnosti sami extrémisti, ktorí postupne a stále agresívnejšie nastoľujú svoju vlastnú totalitnú diktatúru.

Boj za rovnosť a ľudské práva je tak len nová forma triedneho boja. Tentoraz liberálov proti vlastnému národu a ľudu všeobecne. Toto je aj ideologický základ boja proti rasizmu a agendy rodovej rovnosti, genderu, LGBTI, podpory imigrácie, afrikanizácie a islamizácie Európy, deštrukcie rodiny a európskych národov – to všetko v mene ľudských práv, čiže privilégií menšín.

Rómsky problém multikulturalizmus nevyrieši

Základným princípom ideológie multikulturalizmu je vytvorenie multikultúrnej, čiže kultúrne a  rasovo rozmanitej, vzájomne sa obohacujúcej a tolerantnej spoločnosti. Realita je však diametrálne iná. Integrácia imigrantov a na Slovensku Rómov do spoločnosti nefunguje podľa predstáv sociálnych inžinierov.

Zo samotnej podstaty multikulturalizmu, ktorý popiera princíp vedúcej kultúry, neexistuje spoločnosť, do ktorej sa dá integrovať. Kultúrne rozdiely môžu byť obrovské, príkladom na Slovensku sú Rómovia, ktorých neschopnosť normálne fungovať sa pripisuje ich zlej sociálnej situácii v dôsledku  rasizmu a diskriminácie majoritnej populácie. Zhrniem to jednou vetou. Rómovia tak nežijú preto, že sú biedni, ale sú biedni preto, lebo tak žijú v dôsledku sociálno-kultúrneho vzorca ich správania, ktorý im neumožňuje integrovať sa do majoritnej spoločnosti.

Riešenia rómskej problematiky na báze multikulturalizmu spočívajú v odstránení diskriminácie Rómov ako následku fiktívneho rasizmu majoritnej populácie, preto sú vopred odsúdené na neúspech, čo sa logicky týka aj imigrantov. Inak povedané, všetky problémy, ktoré Brusel „rieši“, vznikli v dôsledku uplatňovania jeho scestnej ideológie.

Útok na národné štáty

Pozrime sa na dogmu, že zjednotenie Európy je možné len vtedy, keď zaniknú národné štáty a nahradia sa, či „rozpustia“ v európskom ľude. Neomarxistická EÚ preto prijala za svoj plán grófa Kalergiho, ktorý navrhol migráciou zmeniť európske národy na Nových Európanov, menej inteligentný a poslušný negroidno-ázijsko-európsky mix rás, ktorému bude totalitne vládnuť vyvolená aristokratická nadrasa.

Nebiele rasy považoval rasisticky pán gróf evidentne za veľmi málo inteligentné. Projekt dostal aj nový názov, EuroMed, nazývaný Barcelonský proces, čo je plán EÚ prisťahovať až osemdesiat miliónov moslimov do Európy. To je jediný dôvod prečo EÚ nevie a ani nemôže vyriešiť migračnú krízu. Jednoducho nechce, lebo nemá záujem – išla by proti vlastnému strategickému plánu.

Aktov, hanobiacich európsku kultúru, civilizáciu a Európanov je nespočetne. Napr. v TV seriáli Príbeh Európy sa divák s úžasom dozvie o prvotnom hriechu Európy, ktorý mal nastať začiatkom jej expanzie po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom a že bez otroctva černochov, ako aj vedy a kultúry moslimov by Európania žili zrejme doteraz v stredoveku.

Takže expanzia Arabov cez Malú Áziu, severnú Afriku až do Európy bol dobrý, pokrokový islamský kolonializmus, naopak, európska expanzia bol zlý, rasistický kolonializmus. Vlastne už križiacke výpravy boli podľa nositeľov tejto ideológie nehanebnou agresiou proti moslimom, ktorou sa zlí Kresťania chceli navždy zmocniť posvätného miesta moslimov, Jeruzalema.

Tento kresťanský zločin oslobodiť Kristov hrob mal natrvalo poznačiť vzťahy medzi moslimami a kresťanmi. O tom, že križiaci si brali naspäť Jeruzalem,  kolísku kresťanstva, boží hrob, len malú časť kresťanského sveta, ktorý dobyli moslimovia od kresťanov, sa hovorí len okrajovo. Zato ich krutosť je zdôrazňovaná permanentne. Takéto zavádzajúce polopravdy a klamstvá produkujú islamizáciou postihnutí západní „vedci“, profesori histórie ako na bežiacom páse.

Pod vedúcou silou „pokroku“ – ideológie kultúrnych komunistov (neomarxizmu). Ide o podobné zúžené prekrútenie vývoja a  dejín ako to robil už marx-leninizmus. S ním mala moja generácia neblahé aj úsmevné skúsenosti, preto môžu najmä Východoeurópania nastavovať zrkadlo pravdy súčasným vedúcim hybným silám európskeho pokroku.

(pokračovanie nabudúce)

Pavel Fendek