Pred pár dňami upútala spoločnosť slovná prestrelka medzi premiérom Robertom Ficom a novinárkou denníka N. Na tlačovej konferencii predsedu vlády a podpredsedu parlamentu, na ktorej sa mala riešiť korupčná kauza spojená s prevádzkovaním tzv. MOM-iek, teda mobilných odberných miest, ktoré mali byť testovacími miestami pre občanov pri „boji s vírusom COVID II, sa strhla slovná prestrelka medzi novinárkou a predsedom vlády.
Po dlhotrvajúcom trpezlivom odmietaní hovoriť o iných záležitostiach ako o predmete tlačovej besedy zo strany predsedu vlády a nevyberanom skákaní do reči zo strany novinárky, nakoniec premiér R. Fico a podpredseda parlamentu T. Gašpar víťazoslávne odišli z tlačovky, kde im nedali priestor hovoriť o predmete tlačovky.
Otázka, ktorá napadne nezaujatého pozorovateľa, je, kto bol vlastne víťazom predmetnej slovnej prestrelky. Bol ním premiér, ktorý chcel rozprávať o korupcii predchádzajúcej vlády a o čudných postojoch prokuratúry pri vyšetrovaní, alebo ním bola novinárka, ktorá chcela odviesť pozornosť od korupcie na najvyšších miestach a od vyjadrení a názoru premiéra na prokuratúru, ktorej postoj by som ako laik mohol posúdiť aj ako marenie vyšetrovania.
Treba povedať, že jednoznačným víťazom súboja bola novinárka z Denníka N, ktorej sa podarilo zamedziť premiérovi a predsedovi parlamentu rozvinúť ich názory v danej kauze. A tu sme pri korení veci!
Sledujúc tlačové konferencie predsedu vlády a mnohých ministrov, tak si kladiem otázku, či sami nemajú čo povedať slovenskej verejnosti a hádanie sa s novinármi zakrýva ich neschopnosť niečo zmysluplné odkázať slovenskej spoločnosti, alebo si neuvedomujú, že cieľom niektorých novinárov nie je informovať o činnosti vlády, ale diskreditovať ako vládu, tak jednotlivých ministrov.
Veď predsa nie je možné, aby vybraní novinári systematicky sabotovali tlačové konferencie, ktoré nakoniec nehovoria o činnosti vlády a ministrov, ale ukazujú rozvrat na najvyšších miestach a spochybňujú aktuálnu politickú moc.
Zmyslom tlačových konferencií je predsa sprostredkovať cez tlač posolstvo vlády. Tlačové konferencie predsa nemôžu byť miestom, na ktorom sa aktivistickí novinári hádajú s ministrami a inými čelnými predstaviteľmi štátu o ich tvrdeniach.
Predsa novinár je na tlačovke preto, aby počúval, čo sa hovorí a sprostredkoval to svojim čitateľom. Môže to komentovať, ale v svojich novinách, nie na tlačovej konferencii. Preto sa pýtam predsedu vlády, Úradu vlády SR, predstaviteľov parlamentu, prečo danú situáciu trpia?
Predsa na takéto konferencie nemá prístup každý novinár. Účastníci musia byť riadne akreditovaní na tlačových odboroch daných inštitúcií. Existuje aj inštitút odobratia akreditácie. Nespomínam si, žeby ho niekedy tieto inštitúcie uplatnili.
Aj dnes som sa dočítal v novinách, že sme druhá najrozhádanejšia krajina v Európe. K tomuto stavu prispieva aj spupná pýcha novinárov, ktorí bezbreho počúvajú svojich bossov a ktorí nebezpečne vyhrocujú situáciu aj svojím neohrabaným a vyslovene drzým správaním bez akejkoľvek úcty k subjektom tlačovej besedy.
Pokiaľ sa príslušné orgány nezobudia a tieto rozvratné monštrá nezastavia tým, že im odoberú akreditáciu, nebude pokoj pod olivami.
P.S: Ak sa premiér utešuje, že ľudia musia predsa vidieť jeho intelektuálnu a morálnu prevahu, je na omyle. Ľudia si zapamätajú len nezmyselnú hádku!
Anton Hrnko
O autorovi: PhDr. Anton Hrnko, CSc. je známy slovenský historik, autor, publicista a politik, bývalý poslanec NR SR, zakladateľ a bývalý podpredseda SNS, zakladateľ Nadácie Pro Patria s cieľom podporovať a uchovávať históriu slovenského národa.
Ilustračné foto: R. Fico. Zdroj: ta3/video/screenshot
26. august 2026 05:57
