Povedzme si pravdu. Štáty, ktoré sú vystavené tzv. migračnému tlaku sú prevažne bývalé koloniálne štáty, ktoré kolonizovali regióny, z ktorých teraz do Európy prúdia invázne hordy: Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko a dokonca aj Dánsko a Švédsko mali dŕžavy v Afrike, odkiaľ pramenilo ich bohatstvo.
Tlak teda, s výnimkou Grécka, ktoré v novoveku nebolo koloniálnou mocnosťou, v podstate všetky koloniálne štáty Európy zažívajú „spätný pochod“ zo svojich bývalých kolónií.
Suchozemské štáty (stredná Európa), naopak nemali kolónie, neťažili z ich bohatstva, preto nikdy nemôžu ekonomicky dobehnúť tzv. „vyspelý Západ“ a nemali by niesť ani následky toho, čo nevyvolali.
Nezmysel: „Povinná solidarita“
A nemali by sa ani podieľať na výmysle Európskej komisie, ktorá prišla s ďalším logickým, lexikálnym, etickým aj so spravodlivosťou nezlučiteľným idiotizmom (oxymoronom) v podobe „povinnej solidarity“.
Je však zlučiteľný s politikou, teda s pokrútenými paragrafmi a mocenským vynucovaním cez systém, vrátane direktív a sankcií za neplnenie direktívy o „povinnej solidarite“. V tomto prípade na základe chystaného nariadenia hegemóna – Európskej únie voči zvrchovaným členským štátom.
Takáto politika donucovania je však nespravodlivá, pretože prehliada pôvodné nemorálne príčiny a rieši len následky, paradoxne farizejsky sa odvolávajúc aj na morálne vydieranie.
Tento prístup nemá nič spoločné ani s kresťanskou morálkou, aj keď v kresťanskej filozofii je solidarita duchovná a morálna povinnosť deliť sa o bremená a dobro s druhými. Lenže tu ide o globalistický aj progresivistický woke koncept kapitalizácie ziskov (z kolonializmu) a len pre seba a socializácie strát (z prílevu „koloniálnych migrantov“), čiže nemorálneho preloženia bremena následkov na tých, ktorí takéto parazitovanie nerobili a jav nevyvolali.
Ideológia a neodôvodnené bremeno
V dôsledkoch ide tiež o popretie kresťanského sociálneho učenia, kde slabí sú chránení a silní nesú väčšiu zodpovednosť. Paušálny mocenský prístup „všetci a všetko v jednom spoločnom vreci“ tendenčne opäť manipulatívne podľa woke ideológie (rozumej v dôsledkoch rasizmus naruby) presúva vzťah slabí-silní z následkov na príčinu, hoci je zjavné, že stále chudobné stredovýchodné štáty sú tí slabí, ktorých nútia správať sa rovnako ako tí silní.
V politickej, mocenskej, donucovacej „solidarite“ nehľadajte preto ani dobrovoľnosť, ani empatiu, ani láskavosť, dokonca ani spravodlivosť, teda prirodzené ľudské cnosti, ale len normatívny (politický) vzťah plnenie nariadenia ‚držte hubu a krok‘ … s migračným ‚pokrokom‘.
Pritom je tiež zrejmé, že tu nejde o núdzu – ani príchodiacich, ani „vítajúcich“ – ale o organizovanú a politicky a najmä ideologicky podporovanú migráciu. Preto nemôže v tejto situácii obstáť ani tento faktor zo zmlúv a zmluvného plnenia.
Máme plné právo bez povinnosti výpalného za neprijatých migrantov odmietnuť plnenie nariadenej povinnosti z dôvodu nezaslúženého alebo neodôvodneného bremena.
Farizejstvo bruselských elít
Vidieť ho aj v rozdielnom a rovnako spravodlivosť nezohľadňujúcom postoji k nútenému opusteniu lacných a aj infraštruktúrne výhodných ruských energonosičov – paradoxne opäť najviac postihnutých suchozemských štátov – Slovenska, Maďarska či Česka.
Tu už rovnakú „solidaritu“ so slabšími a s ekonomickým tlakom postihnutých štátov zo strany Bruselu nevidieť, lebo opäť ten istý ideologicko-mocenský prístup: držte hubu a krok s našimi nariadeniami…
Vráťme sa k migrácii a valiacim sa migrantom. Neboli sme to my, Slováci, ani Česi, ani Poliaci, ani Maďari… ktorí volali „refugees welcome“ či dokonca kasajúc sa siláckou propagandou „wir schaffen das“ (My to zvládneme) Angely Merkelovej, ktorá floskulu .
Ak teda Západ na čele s Nemeckom tvrdili, že zvládnu bezbrehú a nelegálnu migráciu do EÚ a Európy, prečo zavádzajú páchatelia a navádzači na masovú inváziu k povinnej „solidarite“ tých, ktorí s príčinou ani „manažovaním“ negatívneho javu nemajú vôbec nič spoločné?
A čuduj sa „vyspelý“ svet, postihnuté vnucovaním migrantov majú byť práve tie suchozemské štáty, ktoré majú čisté, nekoloniálne ruky: Slovensko, Maďarsko, Česko… A pomôcť majú ďalším výpalným práve tým štátom „pod migračným tlakom“, ktoré v minulosti drancovali najmä Afriku a bohatli na kolóniách.
Bývalé postkomunistické štáty už majú skúsenosť s vynucovanou solidaritou, aj s „obmedzenou suverenitou“ (Brežnevova doktrína). Používanie rovnakých praktík, rovnakých naratívov v oboch režimoch je znakom morálneho, politického, aj civilizačného úpadku Západu, ktorý „súdržnosť“ a „jednotu“ dokáže udržiavať iba silovými donucovacími prostriedkami.
Západ a východ EÚ: rozdielne kultúrne kódy
Tento typ vynucovanej „solidarity“ nebude fungovať, ani neposilní súdržnosť, ani spolupatričnosť, ale ešte viac roztvorí nožnice rozdielnych kultúrnych kódov západnej a východnej Európy.
Zmluvami a nariadeniami, dokonca pod hrozbou donucovania (pokuty) nemá nič spoločné ani s Habermasovou politickou solidaritou, lebo jej chýba racionálny dialóg, aj spoločné rozhodovanie, keďže v decembrovom finále nepôjde o rozhodovanie všetkých členov, ale o kvalifikovanú väčšinu, kde paradoxne najväčšiu váhu majú práve štáty, ktoré mali/majú najviac namočené ruky v kolonializme – hlavnej príčine nelegálnej migrácie do Európy – mimo ideologické naratívy multikulturalizmu.
A nakoniec nejde ani o demokratický proces, pretože v demokracii je solidarita podmienkou toho, aby boli inštitúcie férové, čo sa už dlho o Európskej komisii nedá vôbec povedať.
Európska komisia a jej servisný a servilný satelit – Európsky parlament s angažovanou progresívnou väčšinou dávno stratil punc férovosti
a tak sa nemôžu čudovať, že odpor voči diktátu bude len a len silnieť. Každé zlo preto končí svojim zánikom. A to je dobrá správa a svetlo na konci tmavého európskeho tunela.
Záverečné zhrnutie
- Podľa základného morálneho princípu je človek zodpovedný len za dôsledky svojho konania, nie za konanie iných.
- Povinná solidarita ukladaná tým, ktorí problém nespôsobili, odporuje tomuto princípu. Ak som jav nespôsobil, nenesiem zaň morálnu zodpovednosť, a preto nie je spravodlivé, aby som v jeho dôsledku bol sankcionovaný či nútený znášať bremená.
- Spravodlivosť vyžaduje, aby bremená znášal ten, kto ich spôsobil alebo z nich profituje. Ak bremeno nesú tí, ktorí s ním nemajú súvis, ide o porušenie princípu proporcionality.
- Očakávať solidaritu od tých, ktorí nijako neprispeli k vzniku problému, znamená uplatniť kolektívnu vinu – čo je eticky neprípustné.
- Princíp solidarity sa stáva nemorálnym, keď sa vynucuje proti vôli jednotlivca alebo národa: autonómia je nadradená núteným záväzkom.
- Nútená solidarita oslabuje zodpovednosť pôvodcov problému a demotivuje tých, ktorí konajú/konali správne.
- Povinnú solidaritu nemožno spravodlivo ukladať tým, ktorí jav nespôsobili, pretože tým porušujeme princíp osobnej zodpovednosti, individuálneho súhlasu, spravodlivého rozloženia bremien a morálnej autonómie.
Informačný servis
Ministri vnútra členských štátov Európskej únie v Bruseli dosiahli politickú dohodu o mechanizme povinnej solidarity (!) pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl na rok 2026.
Návrh, ktorý principiálne ani systémovo vôbec nerieši primárny problém nelegálnej migrácie, čiže zastavenia jej toku, ale prenáša následky na iné členské štáty, musia členovia EÚ schváliť len kvalifikovanou väčšinou na ďalšom zasadnutí Rady.
Podľa nového systému by krajiny EÚ museli prijať stanovený počet migrantov, uhradiť finančný príspevok za každého neprijatého migranta alebo poskytnúť operatívnu a technickú podporu štátom najviac vystaveným migračnému tlaku. V roku 2026 sa počíta s premiestnením celkového počtu 21.000 migrantov.
Ak by ich nijaký štát nechcel prijať, pričom Slovensko odmieta takého vnútené prijímanie, tak by Bruselu museli do „Fondu solidarity“ zaplatiť 420 miliónov eur. Nárok na prostriedky Fondu by mali mať v dôsledku migračných tlakov Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko.
Navrhovaný mechanizmus je súčasťou širšieho Paktu EÚ o migrácii a azyle, ktorý stanovuje záväzné pravidlá riadenia migrácie v rámci Únie a vytvára spoločný azylový systém. Pakt bol prijatý v roku 2024, proti hlasovali Poľsko, Slovensko a Maďarsko. Účinnosť nadobudne 12. júna 2026.
Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko môžu požiadať o vyňatie z prispievania do fondu na nadchádzajúce roky z dôvodu výrazného migračného tlaku v uplynulých piatich rokoch, pričom v prípade Česka a Poľska ide o prijatie utečencov z Ukrajiny. Slovensko, ktoré má jednu z najvyšších účastí na pomoci Ukrajine aj prijímania ukrajinských utečencov o túto výnimku nepožiadalo.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
10. december 2025 05:59
Diskusia(2)