P. Fendek: Ukrajincom je ťažko rozumieť
V roku 1991 dostali Ukrajinci nezávislosť od ZSSR bez toho, aby si ju aspoň nejakým spôsobom vybojovali. Bol to dar od opilca Jeľcina, ktorý možno ani nevedel, že podpisuje rozpad ZSSR. Ukrajinci tento dar premrhali, v mene odtrhnutia sa od Ruska a ich spoločnej kultúry a histórie si imbecilne zvolili cestu šovinizmu (vypätý nacionalizmus) Banderu, ktorý sa stal ideologickým základom nového centralizovaného ukrajinského štátu.
Žiaden štát nemôže dlhodobo fungovať na ideológii nepriateľstva voči inému národu.
Korene konfliktu
Ukrajinci to tak učinili vo vzťahu k ruskému národu, čo som mohol sledovať prakticky v priamom prenose. Urobili presne to, čo urobil Hitler vo vzťahu k Židom a Slovanom. Je potom paradoxné, že nacistické symboly hákového kríža, bežne používané na Ukrajine, sú prezentované ako symboly boja za slobodu ukrajinského národa proti ruským barbarom presne tak, ako to interpretovala ministerka zahraničných vecí Nemecka, Frau Baerbok.
To sme už počuli za Hitlera. Je zaujímavé, že, na túto tému mal svojho času, pred konfliktom, podobný názor aj progresívny Havran.
Po Majdane v roku 2014 aj po roku 2022 som si robil analýzy a dospel som k názoru, že Rusko mohlo bez problémov obsadiť v roku 2014 aj v roku 2022 juhovýchod Ukrajiny, historické Novorusko natrvalo.
Rusi zle odhadli situáciu
Stačilo správne odhadnúť situáciu. Rusi si však v roku 2014 neboli istí ako bude reagovať Západ, takže cúvli a v roku 2022 podcenili náladu na Ukrajine a kapacitu ukrajinskej armády. Ruskú snahu nebojovať „natvrdo“ proti „bratom“ si Ukrajinci vysvetlili po svojom ako neschopnosť ruskej armády, ktorá sa ani nesnažila odzbrojovať ukrajinské posádky.
Po počiatočnom šoku a čudnom správaní sa ruskej armády, sa Ukrajinci vzchopili a začali bojovať s plným nasadením, čo bol zase šok pre ruskú armádu, ktorá nerátala prakticky so žiadnym odporom, preto nasadila sily približne len tretinové oproti početnému stavu a výzbroje ukrajinskej armády. Preto sme tam, kde sme.
Po roku 1991 mali Ukrajinci všetko
Veľký štát, mocnosť s 52 miliónmi obyvateľov, priemysel, poľnohospodárstvo atď. V mene európskej integrácie sa však Ukrajina snažila vzdať prakticky všetkých väzieb na Rusko.
To všetko začalo už od začiatku konca ZSSR, to bol ukrajinský chimérický sen a Ukrajinci čakajú, že im ho pomôžeme splniť. Neuvedomujú si, že pre väčšinu z nás sú s ich Banderom, trojzubcami, hákovými krížmi a stovkami miliárd nákladov na vojnu doslova nacistický odpad a nechcená ekonomická záťaž.
Vo vzťahu k ukrajinskej ideológii, ktorá dokonca zakázala pravoslávnu cirkev, čo si nedovolil ani Stalin, nemôžeme podporovať nič, čo je ukrajinské.
Ukrajinci nezískali nič, o čo sa snažili
Ukrajinci nezískali nič, o čo sa snažili. Ich krajina sa rozpadá, ale oni stále veria, že po víťazstve nad Ruskom sa Ukrajina obnoví na účet reparácií od Ruska a víťazoslávne sa stane členom EÚ a NATO, pričom sa Rusko rozpadne na desiatky malých štátov, čo je vlhký sen aj Západu.
Nikdy som nerozumel, prečo sa tak Ukrajinci rozhodli, prečo si vybrali cestu nenávisti k Rusom a k veľkoukrajinskej ideológii odporujúcej dokonca pravoslávnej cirkvi. Prečo mám takýchto ľudí morálne a materiálne podporovať?
Len idiot, alebo fanatik môže tvrdiť, že Ukrajina je mladá demokracia, ktorá bráni európsku demokraciu pred ruskými barbarmi. Ukrajinci sú jednoducho užitoční idioti, ktorí sú ochotní umierať za záujmy iných. Nás, Západniarov. Oni si zrejme naozaj myslia, že bojujú za nás a za seba v spravodlivom boji proti ruským barbarom. Keby vedeli, čo si o nich naozaj myslíme, asi by boli prekvapení. Pre nás nie sú žiadni hrdinovia, len hlupáci, užitoční idioti.
Stálo im to za to?
Chápem, že Ukrajinci považujú konflikt s Ruskom ako boj o prežitie a podľa toho sa aj teraz logicky správajú. Logické je však aj to, že keby sa nesprávali voči Rusku podľa ich ideológie, tak by teraz nebojovali o holé prežitie. Stálo im to za to? Dnes nám patrí Nemecko, zajtra celý svet. Takto nabudení boli aj Ukrajinci, len oni ničia svoj vlastný ruský svet.
Nemal by som voči Ukrajincom takýto kritický postoj, keby sa po prvých výstreloch v konflikte s Ruskom milióny z nich nevydali na cestu emigrácie na Západ, hoci boje boli vo východných častiach krajiny, skadiaľ utekali ľudia prevažne do Ruska! Ukrajinci, prevažne západní (pravobrežní) vlastne využili konflikt na to, aby sa mohli bez problémov dostať na vysnívaný Západ a na samotnej Ukrajine nech si bojuje ten, kto chce!
Pečené holuby Západu do huby nelietajú
Vznikla situácia, kedy sa z Ukrajiny stalo to, čo si väčšina Ukrajincov priala: platforma, z ktorej sa dá bez problémov odísť na vysnívaný Západ, ktorý navyše na tejto platforme zabezpečí európske platy už len tým, že sa stane súčasťou EÚ. Skrátka, pečené holuby budú Ukrajincom samy lietať do huby. Toto všetko bolo Ukrajincom prezentované ich verchuškou heslom, že nikto nevie splniť to, čo ja viem sľúbiť.
A oni verili a viac-menej aj naďalej veria týmto chiméram. Bohužiaľ, túto demenciu môžeme vidieť aj u našich účastníkoch demonštrácií proti Ficovi, čiže vlastne aj proti Trumpovi a celej jeho politike. Je zaujímavé, že za tú rasistickú tmavú demokratickú kreatúru kandidujúcu za prezidenta USA hlasovali najmä vysokoškolsky vzdelané biele ženy, fanaticky oddané ideológii.
Keď to aplikujeme na naše pomery, tak v opozícii proti vláde R. Fica je väčšina vysokoškolsky vzdelaných ľudí mladšieho veku, z toho najmä žien, ktorí sú v skutočnosti funkčne nevzdelaní až negramotní fanatici zaslepení progresívnou ideológiou a až živočíšnou fanatickou nenávisťou.
Z Ukrajiny platforma úniku obyvateľov zo zahraničia
Na takýchto základoch postavený štát nemôže dlhodobo fungovať. Týka sa to nielen Ukrajiny, ale aj nás. Z Ukrajiny sa stala nielen platforma úniku jej obyvateľstva do zahraničia, ale aj vojenská platforma na konflikt s Ruskom.
Problém je v tom, že obyvateľstvo, ktoré zostalo na Ukrajine môže vzdorovať Rusku len tak, že prakticky celú ekonomiku a vojenskú výrobu zabezpečuje Západ. Inak by nastal rýchly kolaps.
Nacisti používali milióny nútene nasadených, Ukrajina má za sebou v podstate nútene nasadených obyvateľov štátov EÚ a NATO. Len pre informáciu: Na území Ukrajiny ovládanom Zelenským žije už len približne 25 miliónov obyvateľov. Na území Ruska, Novoruska a Bieloruska žije približne 165 miliónov obyvateľov.
Ukrajinci môžu mať istú dobu rovnováhu v ozbrojených silách, ale len dočasne. Rusi ich nakoniec vymlátia aj napriek podpore Západu, ktorá môže predstavovať v prepočte tak 50 miliónov ľudí, ale aj tak je to málo, je to pomer 165:75. A to som nadsadil. Podstatné však je, že ekonomický potenciál Západu sa síce môže zvyšovať, ale ľudský potenciál Ukrajiny len znižovať. Pre Rusko je táto úvaha irelevantná, vzhľadom na jeho zdroje.
Čo ostáva Ukrajine?
Prebudiť sa zo sna, alebo možno príhodnejšie z alkoholického (drogového) opojenia. Musia vytriezvieť a prijať následky toho, čo spôsobili. Každý, kto veril v pečené holuby lietajúce do huby, si musí uvedomiť, že je to rozprávka, ktorú, keď niekto berie vážne, môže, častejšie však nevyhnutne musí naraziť na realitu. Realista a pragmatik naopak víťazí.
Iniciatívny blbec je horší od nepriateľa.
Ukrajinci si vybrali v princípe veľmocenskú ideológiu a politiku vo vzťahu k Rusku, takže museli počítať s tým, že narazia. Stalo sa, a my Slováci, musíme to, čo urobili Ukrajinci zhodnotiť a poučiť sa.
Poučenie znie: Nikdy sa nepleť do cesty veľmoci, zvlášť tej, ktorá je schopná zničiť celý svet. Buď preto opatrný a dávaj si pozor na to, čo hovoríš a ako konáš. Politici slabí duchom, alebo predajní gauneri sa nesnažia porozumieť protivníka, pre nich sú typické tzv. „principiálne postoje“.
Neschopní a obmedzení eskalujú napätie
Práve na schopnosti vzájomne sa porozumieť je založená diplomacia, ktorá tým dokáže predchádzať zbytočným konfliktom. Z progresívnych politikov som vybral pána Valáška ako etalón diplomatickej neschopnosti a obmedzenosti.
Neviem si predstaviť ako by taký „odborník“ mohol pozitívne prispieť k diplomatickému riešeniu akéhokoľvek konfliktu, nehovoriac už o takom zložitom konflikte ako vypukol na Ukrajine. Jeho argumenty akoby vyšli z dielne komunistických propagandistov a ich principiálnej línie 50. rokov 20. storočia.
Dotyčný pán v princípe kopíruje postup Ukrajiny a Západu proti Rusku, snaží sa eskalovať napätie, čím sa pohyb ruských tankov na Slovensku za istých okolností môže stať realitou. Stručne povedané, čím viac sa bude biť po Rusku, tým väčšia je pravdepodobnosť rozšírenia konfliktu do Európy a nakoniec celého sveta.
Orbán a Fico tíšia vášne
Diplomatické aktivity pánov Orbána a Fica sú naopak orientované na tíšenie vášní na všetkých stranách bez toho, aby sa dotyční štátnici podriaďovali komukoľvek, spojencom z EÚ a NATO, ako aj protivníkom, Rusku, Číne atď.
Toto nie je podriaďovanie sa Putinovi, kolaborácia a pripútanie sa na orbitu závislosti na Rusku, ale sebavedomá politika, čomu taká nula ako pán Valášek nemôže rozumieť. Takýchto núl je v EÚ požehnane, takže už len ich účasť na mierových rokovaniach o ukončení konfliktu na Ukrajine by malo za následok ohrozenie mierového procesu.
Pavel Fendek
O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.
Ilustračné foto: SKsprávy/Pixabay/generované AI
- február 2025 05:50
