Čo je to za „politológa“, ktorý hodnotí udalosť nie z pozície suverenity a prospechu vlastného štátu, ani nerešpektuje suverenitu hostiteľa, ale zohľadňuje akési bližšie neurčité „európske postoje“?
Slovenský premiér Robert Fico išiel do USA podpísať zmluvu na výstavbu nového jadrového bloku, čiže posilniť energetickú suverenitu a energetickú bezpečnosť Slovenska. EÚ, posadnutá grindílovým slnkom a vetrom ,a ktorá donedávna dávala jadrovú energiu na čiernu listinu, s týmto krokom nemá nič spoločné, práve naopak.
Pán politológ a odborný asistent na Trenčianskej univerzite Miroslav Řádek si dokonca protirečí, keď premiérovi o.i. vyčíta, že bol vo Washingtone, aj na Floride za Trumpom, ale vraj nebol ešte v Londýne, Berlíne a Paríži“… Akoby prehliadol, že v týchto metropolách sa stretávajú na svojich šábesoch v ostatnom čase prevažne militaristi.
Kontext tu nejako ušiel, aj fakt, že Donald Trump sa usiluje o mierové ukončenie vojny na Ukrajine, na rozdiel od európskych vojnových jastrabov.
A mimochodom, čo my a EÚ máme z odbrexitovanou Britániou a Londýnom? Odpoveď sa skrýva zjavne v proukrajinskom naratíve, keďže Londýn pokračuje v tradícii svojej aktívnej politiky vojnového štvania. Učiť sa od Britov ako zvládať etnické no go zóny nám našťastie, zatiaľ, netreba.
Politológ by mal tiež dokázať pochopiť rozdiel medzi oficiálnou a súkromnou návštevou, alebo formálnou a neformálnou časťou pracovnej cesty, a teda vnímať aj rozdiel v informovaní verejnosti. Prvá časť podpisu zmluvy bola oficiálna a boli aj oficiálne výstupy, ktoré do sveta išli napríklad cez globálnu tlačovú agentúru Reuters.
Druhá časť bola neformálna, čoho dôkazom je prijatie v súkromnom sídle amerického prezidenta a dokonca v jeho obývačke.
Takéto štátnické návštevy v rodinnom sídle Donalda Trumpa na Floride majú za sebou napr. Viktor Orbán, Giorgia Meloniová, Emmanuel Macron, ale aj Volodymyr Zelenský… Takže nič neobvyklé sa neudialo, iba ak v spôsobe zúženého videnia pána politológa. A či má dojem, či niekto vyzerá „unavene“ alebo sústredenie, je úplne irelevantné, na to tú politológiu ani nemusel študovať. Byť kritický za každú cenu, aby to v médiách bolo „chrumkavé“ je niekedy medveďou službou.
Inak o politológoch zväčša platí to istí, čo o divadelných kritikoch. Tí druhí nikdy nijakú hru nenapísali, ani nijakú operu nezložili, ale najlepšie vždy vedia, či dielo je dobré alebo zlé. Ani politológovia nikdy neboli v politike, a prezentujú svoje názory akoby boli v samotnej straníckej či politickej kuchyni. Tam sa však varí podľa vlastných receptov, často sa aj improvizuje, veď politika nie je nadarmo umením možného.
Inak veľakrát mi už mainstreamoví politológovia v médiách vylúdili úsmev na tvári svojimi zaručenými tvrdeniami, „analýzami“ a hodnoteniami, ale to si zatiaľ nechám pre seba. Niekedy by im nezaškodil rovnaký prístup, nik im vlastný názor neberie, len to generalizovanie pre verejnosť občas kríva, dokonca aj na obe nohy.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: rokovanie R. Fica v súkromí s D.Trumpom. Zdroj: úrad vlády SR
19. január 2026 05:55
