Ilustračné foto: Pixabay
Rusko vidí v dodávkach nových amerických zbraní riziko vzniku konfliktu s USA. Takto znie reakcia Moskvy na iniciatívu Bieleho domu dodať Ukrajine špičkové a mimoriadne ničiace zbraňové systémy v podobe raketových salvových zbraní. Nejde pritom o prvé upozornenie smerom k západným štátom, dodávajúcim zbraňové systémy na Ukrajinu.
Ak si poviete, že nič nové ani na jednej strane, máte len čiastočne pravdu. Výrok k Spojeným štátom je rovnaké varovanie ako to Moskva robila niekoľko mesiacov až rokov pred vznikom konfliktu smerom k Ukrajine.
Ani Kyjev, ani Washington však tieto bezpečnostné upozornenia Moskvy nebrali vážne. A zjavne to bola chyba. Tú istú chybu teraz – ktovie, či nie zámerne – len v oveľa vážnejšom, až globálnom rozmere, robia opäť Spojené štáty.
Ak by sme bezpečnostnú stratégiu a najmä logiku Ruska považovali za štandardnú v každej situácii, priložili ju ku každej situácii rovnakým metrom a zobrali by sme do úvahy príklad Ukrajiny, potom vo svete hrozí konflikt medzi Ruskom a USA, do ktorého by vtiahli aj ich spojencov…
Západ zjavne prestal nielen správne dekódovať vysielané ruské signály, ale čo je ešte horšie, prestal brať Ruskú federácie vážne. Nepredpokladám, že v Spojených štátoch nemajú dostatok analytikov a špecialistov na ruský svet, mentalitu a ruskú geopolitiku. V hre je len jedno hrozivo vyzerajúce vysvetlenie.
Hlavný argument amerického prezidenta Joe Bidena, že dostal prísľub, že Ukrajina nepoužije nové zbraňové systémy na ruské územie je relatívny. Záleží totiž od interpretácie, čo ktorá strana/y konfliktu považujú za „ruské územie“. Pojmy “ruské územie” a “územie Ruskej federácie” sa totiž nemusia zhodovať.
Pretože práve to môže byť jablkom sváru a vzniku konfliktu. Stačí, aby ukrajinské sily vystrelili z amerických salvových raketometov HIMARS na územie Luhanskej alebo Doneckej ľudovej republiky, ktorých nezávislosť od Kyjeva Moskva uznala a berie ich ako územie obývané etnickými Rusmi a máme požiar na streche.
Ešte horší scenár by nastal, ak by ukrajinská armáda použila americké zbraňové systémy na ostreľovanie Krymu, ktorý – podobne ako územie Donbasu – považuje Kyjev za ukrajinské, a nie ruské územie – na rozdiel od Moskvy.
Po reakcii z ruskej strany už nebude čas na vysvetľovanie dojmov a pjmov, ani pozícií. Ak sa na problém a varovanie bude Západ na čele s USA pozerať len svojimi a ukrajinskými očami, zarábame si na oveľa väčší problém ako je invázia Ruska na Ukrajinu.
Stačí si porovnať interpretáciu aktuálneho konfliktu: kým Západ hovorí o „invázii, napadnutí a vojne“ (hoci vojnu oficiálne nik nevyhlásil), ruská strana hovorí o „špeciálnej operácii“ na demilitarizáciu a denacifikáciu režimu, lebo tieto faktory považovala za bezpečnostné riziko.
Zjavne pri rôznych interpretáciách nejde len o propagandu a vedenie informačnej vojny, ale pojmoslovie má hlbšie korene a vážnejšie významy.
Už angažovanie sa USA v konflikte, ktoré nemá obdobu, potvrdzuje vedenie zástupnej vojny Washingtonu proti Moskve na cudzom území a cudzou armádou, súc americkými zbraňami – zbrojnými, aj ekonomickými.
Ignorovať signály Ruska a nedekódovať ich podľa logiky protivníka by bolo fatálnym podcenením situácie, doslova hazardom na úrovni tretej svetovej vojny. V tejto krízovej civilizačnej situácii je dobré spomenúť si na radu gréckeho filozofa Aristofanésa: „Aj nepriateľ nám dá často dobrú radu“.
Rafael E. Rafaj
