Prečo sú všetci, ktorí si cenia mier a ľudský život, dnes tak hlboko znepokojení situáciou na Blízkom východe?
Izraelsko-iránska vojna po izraelskom útoku na Irán 13. júna 2025, ako aj pokračujúce izraelské genocídne činy v Gaze sa stali najväčším zdrojom obáv pre všetkých, ktorí si cenia mier a ľudský život, a to aj napriek tomu, že pokračujú aj ďalšie veľmi znepokojujúce konflikty týkajúce sa Ukrajiny a Ruska, konflikty v Sudáne a inde.
Zvláštnosťou izraelských útokov na Irán je, že jadrové zariadenia vrátane zariadení na obohacovanie uránu sú cielené. Môže však vypuknúť obrovská kríza, pokiaľ ide o šírenie radiácie na lokálnej úrovni alebo na oveľa širšom území, ktoré nie je nevyhnutne obmedzené štátnymi hranicami, a o trvanie jej vysoko nebezpečného vplyvu. MAAE a WHO už vyjadrili obavy týkajúce sa týchto možností. Rozsah možného poškodenia môže závisieť od niekoľkých faktorov.
Podzemné zariadenia môžu uniknúť veľkej ujme pri bežnejších útokoch, ale ak USA prinesú bomby na ničenie bunkrov, potom môže byť škoda oveľa vážnejšia, a to aj z hľadiska šírenia radiácie. Ak sú sklady obohateného uránu zasiahnuté bombami a raketami, môže to mať vážne následky.
Aj bez zohľadnenia tohto špeciálneho nebezpečenstva môže byť deštruktívnosť tejto vojny, ak bude pokračovať, veľmi vysoká, pretože obe strany majú vysoko deštruktívne zbrane. Najmä Izrael má prístup k ešte deštruktívnejším zbraniam od USA a ďalších západných spojencov. Izrael je však oveľa menšia krajina čo do rozlohy a počtu obyvateľov, a preto je v tomto kontexte zraniteľnejšia. Zároveň má Izrael jadrové zbrane, čo prináša nový rozmer deštruktívneho potenciálu.
Keďže v tejto vojne sú okrem vojenských cieľov napádané aj civilné oblasti, straty na životoch v tejto vojne môžu byť veľmi vysoké. Hustota obyvateľstva v Teheráne je porovnateľná s hustotou obyvateľstva v New Yorku. Zatiaľ čo v samotnom meste žije takmer 10 miliónov ľudí, počet ľudí žijúcich v širšej metropolitnej oblasti Teheránu je až okolo 17 miliónov. Hustota obyvateľstva v Izraeli, ktorá dosahuje 440 osôb na štvorcový kilometer, je porovnateľná s krajinami s vysokou hustotou obyvateľstva. Hustota obyvateľstva v okrese Tel Aviv je však až okolo 8 600.
Hustota obyvateľstva Gazy sa približne pred rokom blížila k 5 900. Keďže sa však rozsiahle oblasti evakuujú a dostupnosť potravín sa sústreďuje na malé oblasti, hustota obyvateľstva v niekoľkých preľudnených oblastiach je v súčasnosti mimoriadne vysoká a úmrtnosť v dôsledku akéhokoľvek leteckého alebo iného útoku v takýchto oblastiach môže byť veľmi vysoká.
V skutočnosti je v posledných dňoch denná úmrtnosť v Gaze v dôsledku násilných útokov Izraela, ak sa berie do úvahy ako percento z celkovej populácie Gazy, vyššia ako v ktorejkoľvek inej súčasnej konfliktnej zóne. Zároveň tu veľké množstvo ľudí vrátane detí hynie v dôsledku hladovania, odopierania základnej lekárskej starostlivosti a iných základných potrieb vrátane čistej pitnej vody. To, čo sme tu videli, je neznesiteľne smutná a krutá situácia, keď sú nevinní ľudia denne zabíjaní vo veľkom počte veľmi tragickým spôsobom deň čo deň už dlhú dobu a na medzinárodnej úrovni sa nič účinne nerobí, aby sa to zastavilo.
V poslednej dobe panujú veľké obavy z hromadného vysídľovania obyvateľov Gazy, ich vyháňania do Egypta alebo posielania inde. Ak by sa o to pokúsili skôr, viedlo by to k rozsiahlym medzinárodným protestom. Keďže sa však v súčasnosti do centra pozornosti dostáva izraelsko-iránska vojna a neustále sa diskutuje o možnostiach priamejšieho zapojenia USA do tejto vojny, existuje možnosť, že táto veľmi znepokojujúca a zhoršujúca sa situácia dostane na medzinárodnej úrovni menej pozornosti, ako by sa jej dostalo v normálnejších časoch.
To je o to väčší dôvod, prečo by sa tí, ktorí neochvejne bojujú za spravodlivosť pre obyvateľov Gazy, mali v týchto kľúčových dňoch snažiť udržiavať svoje obavy na medzinárodnej úrovni, aby sa možno podarilo zastaviť trend ďalšieho zhoršovania nespravodlivosti.
Najčastejšou otázkou, ktorá sa dnes kladie, samozrejme je, či sa USA zapoja do vojny priamo na strane Izraela, a ak áno, do akej miery. Tí, ktorí môžu zohrať čo i len malú úlohu v zabránení eskalácie tohto konfliktu, by sa určite mali snažiť zo všetkých síl, pretože toto rozšírenie konfliktu bude veľmi deštruktívne.
Okrem toho však existujú aj iné spôsoby, akými sa môže konflikt eskalovať, a všetky eskalácie nesú riziko väčšej deštrukcie. Irán napokon nemá s Izraelom žiadnu spoločnú hranicu, takže aj iné krajiny ako Irak a Jordánsko môžu byť zasiahnuté rôznymi raketovými a leteckými útokmi. Vyhostenie obyvateľov Gazy do Egypta alebo inde môže tiež rozdúchať nové ohniská ohniska, ktoré sa presunú zo západnej Ázie do Afriky.
Preto by OSN, ako aj ďalšie mierové sily, mali vynaložiť maximálne úsilie na zabránenie akejkoľvek eskalácii a zároveň sa snažiť čo najskôr ukončiť iránsko-izraelskú vojnu, ako aj izraelské genocídne činy v Gaze.
Bharat Dogra
O autorovi: Bharat Dogra je čestným organizátorom kampane Campaign to Save Earth Now. Medzi jeho nedávne knihy patria Planéta v ohrození, Záchrana Zeme pre deti, Človek nad strojom a Deň v roku 2071. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.
Ilustračné foto: caitlinjohnst.one
23. jún 2025 05:54
