Prejav budúceho maďarského premiéra bol do „špiku kostí“ revizionistický

Prvý povolebný prejav budúceho maďarského premiéra bol do „špiku kostí“ preplnený revizionizmom, ktorý sa nejaví na prvý dojem, ale až po hĺbkovom rozbore.

Jedna vec je však predvolebný a príp. víťazný prejav, druhá vec, povolebná práca vlády. Čas ukáže, do akej miery sa jeho sľuby zjednotia so skutočnosťou. Je lákavé podľahnúť veľkým ilúziám, ale Slovensko má dlhodobo najmä negatívne skúsenosti s maďarskými politikmi. A preto je dôležité byť ostražitý. Prvé obraty víťaza volieb už prichádzajú a svedčia o jeho charaktere, to je o jeden dôvod na ostražitosť viac.

Hrozba slovanstva

V nedeľu, 12. apríla po predbežných výsledkoch volieb do maďarského parlamentu, kedy už bolo jasné, že zvíťazila strana Tisza, rečnil na nábreží Dunaja pred maďarským parlamentom budúci maďarský predseda vlády a predseda strany Tisza Péter Magyar.

Približne 100 tisícový dav ho privítal pokrikmi „Tisza tečie a je v nej stále viac vody“ aj revizionistickým „Ria, ria, Hungária“. Tento pokrik sa rozšíril najmä po Trianonskej mierovej zmluve, s ktorou sa Maďari nedokázali zmieriť a odvtedy znamená najmä jednotiaci prvok všetkých Maďarov, aj za hranicami Maďarska, v maďarskom poňatí vymyslenej tzv. karpatskej kotline či vlasti, v skutočnosti v historickom Uhorsku.

Inak, „karpatská kotlina“ nie je zemepisný pojem ani nebol žiadny štátny útvar, Maďari ho vymysleli, aby vymedzili politicky a zemepisne priestor, ktorý nejakú dobu ovládali a znovu chcú ovládnuť. Lebo, čo sa pomenuje, má väčší význam. V prípade tzv. karpatskej vlasti to platí trvalo. Kto ho používa a šíri, vedome alebo nevedome podporuje maďarskú „hegemóniu“.

Tento revizionistický pokrik davu sa opakoval ešte niekoľkokrát, vždy pri slovách, ktoré súviseli s revizionizmom a zahraničnými maďarskými menšinami: „…nech je to víťazstvo všetkých Maďarov“ alebo „podajme ruku všetkým Maďarom“ alebo „krajina od Štefana, Rákociho, Košúta, Huňadiovcov, Zríniho, Máraiho, P. Esterházyho…“.

Pôsobilo to tak, akoby posadnutý 100 tisícový dav s fakľami v rukách a bojovým pokrikom odkazoval všetkým susedom a celému svetu, že žiada obnovenie „veľkého Maďarska“ (pre Maďarov znamená Maďarsko=Uhorsko), teda štátny stredoeurópsky útvar s hegemónom – Maďarskom.

Uvedené mená boli vybrané zámerne len tie, ktoré predstavujú naprieč uhorskými a maďarskými dejinami symbol boja za ovládnutie stredoeurópskeho priestoru a neskôr za znovuzrodenie „veľkého Maďarska“.

Napríklad málo známy košický spisovateľ Alexander Márai ignoroval a nerešpektoval Slovákov ani ich dejiny. „Felvidék“ si predstavoval ako krajinu s maďarskou spoločnosťou, ktorú neskôr doplnili Nemcami, Slovákmi, Židmi. Jeho milovaná Horná zem („felvidék“) vraj patrí Maďarom historicky (už tisíc rokov), patrí im podľa všetkej maďarskej spravodlivosti. K slovanstvu a teda aj k slovenskému národovectvu sa vyjadroval ako k hrozbe – Nie je až taká strašná skutočnosť, že do Maďarska prišiel víťazný nepriateľ (1956), komunista, strašidelné bolo to, že prišiel Slovan.

Prehra ako vzor?

Okrem historických osôb pripomína P. Magyar aj významné dejinné maďarské počiny: 15. marec 1848 – v Uhorsku sa začali revolučné pohyby, maďarskí obyvatelia spustili 15. marca protesty v Budapešti za občiansku slobodu, slobodu tlače, vlastnú vládu pre Uhorsko, rovnosť pred zákonom. Revolúcia sa síce skončila porážkou maďarských revolucionárov, ale už sme si zvykli, že Maďari sú snáď jediným národom na svete, ktorý oslavuje svoje prehry ako víťazstvá.

Možno je to účinná psychológia na maďarského voliča, ale jednoduchá pravda je, že prehra je stále prehrou. Ďalším spomenutým dejinným míľnikom bol 23. október 1956, kedy sa začala v Budapešti maďarská revolúcia – masové protikomunistické povstanie, ktoré prerástlo do ozbrojených bojov proti sovietskym jednotkám a bolo neskôr násilne potlačené. Opäť prehra ako vzor.

Možno jej autor chcel dať za vzor samotný vzdor, boj za slobodu, revolučný náboj. Ale aký to má význam, keď nastupuje jeho vlastná vláda, ktorá má všetky nástroje a navyše ústavnú väčšinu v parlamente na to, aby zabezpečila slobodu, spravodlivosť, rovnosť pred zákonom a v Bruseli naňho čakajú s otvorenou náručou plnou dotácií z eurofondov? S kým chce P. Magyar bojovať? Už sa skončil boj, teraz má nasledovať naplnenie politického programu. Alebo chce Magyar ešte viac, čo môže skutočne znamenať ešte ťažký zápas?

Opäť Benešove dekréty

Príklady z dejín neuvádza P. Magyar preto, že je sčítaný, chce pôsobiť ako intelektuál, alebo odkazuje na pozitívne vzory, ako sa tým nadchýnal historik Eduard Chmelár, ale preto, aby podporil svoje revolučné revizionistické snahy.

Dokazujú to všetky veľkomaďarské súvislosti v celom jeho prejave: kreslo L. Baťána, veľkomaďarské počiny, maďarské historické osoby, bude premiérom všetkých Maďarov na svete, radikálne maďarské riešenie Benešových dekrétov.

Kto sleduje podrobne vyjadrenia maďarských politikov a činnosť menšinových predstaviteľov v súvislostiach a bez etnocentrizmu a s poznaním maďarskej povahy, vie presne, čo znamenajú tieto odkazy.

V prejave uviedol Magyar aj to, že vyrieši všetky sporné otázky so susedmi (to zn. aj Benešove dekréty, ktoré P. Magyar vytiahol v rámci predvolebnej kampane), dav to veľmi rýchlo a správne pochopil a odpovedal súhlasným pokrikom Ria….

Vyriešenie Benešových dekrétov po maďarsky znamená riešenie v prospech Maďarov, čo znamená v neprospech Slovenska, podobne ako dohoda o Vodnom diele Gabčíkovo, pokiaľ nebola možná dohoda v prospech Maďarska, stiahli sa a hľadajú iné zákerné možnosti pokiaľ nebude splnený maďarský cieľ. Lebo úloha je splnená vtedy, keď je dosiahnutý cieľ.

Maďarsko – jediný nástupnícky štát Uhorska?

Ďalším revizionistickým odkazom bola myšlienka, že keď P. Magyar bude sedieť „v kresle Ľudovíta Baťána“ ako premiér, bude reprezentovať všetkých Maďarov v celej (vymyslenej) karpatskej kotline. Zaužívaný a v Maďaroch hlboko zakorenený odkaz na Baťána znamená, že na prvé „maďarské“ (uhorské) premiérske kreslo zasadol gróf Ľ. Baťán (ktorý skončil po revolúcii popravou a tak sa stal maďarským martýrom) a preto Maďarsko trvá nie od vzniku národného maďarského štátu v roku 1918, ale nepretržite od uhorského obdobia, cez maďarsko-rakúske vyrovnanie až po vznik prvého samostatného maďarského štátu.

Neexistuje tu žiadna hluchá časová medzera, nepočíta sa ani rozpad Rakúsko-Uhorska a viaceré nástupnícke štáty, „oklieštené“ Maďarsko je len dočasné. Kreslo Baťána nie je jediným plynulým prepojením s Uhorskom v maďarskej štátnej politike po Trianone, jeden príklad za všetky: Maďarský zväz turistov sa považuje za pokračovateľa prvého turistického spolku v Uhorsku Uhorského karpatského spolku, hoci bol všeobecným spolkom všetkých obyvateľov vtedajšieho mnohonárodného štátu, členovia boli aj Slováci a Nemci, a mohli by sme hovoriť aj o ďalších podobných maďarských združeniach. Maďarsko sa vo všetkom, vrátane rovnakého názvu pre Uhorsko a Maďarsko, považuje za jediný nástupnícky štát, ostatné územia mu boli ukradnuté a neprávom odovzdané iným národom.

Maďarsko má byť krajina, ktorá dbá o každého Maďara a chráni každého svojho občana, hovorí ďalej Magyar. Táto zaužívaná politická myšlienka vychádza z najvyššieho maďarského zákona (ústavy) ako politické a občianske napojenie Maďarska na maďarské menšiny v susedných štátoch, doslovne sa hovorí o zodpovednosti Maďarska za Maďarov žijúcich za hranicami. Táto veta bola schválená do ústavy v roku 2011 za vlády Fideszu ako právne potvrdenie politiky „národnej jednoty Maďarov“ vrátane „diaspóry“, ktorá sa vyvíjala od Trianonu.

Pýcha, nadradenosť a fakle

Magyar oznámil, že jeho prvé zahraničné cesty povedú do Poľska ako potvrdenie maďarsko-poľského priateľstva, potom do Rakúska a Bruselu. Vyjadrenia niektorých slovenských politikov, ktorí vidia v prvej návšteve Poľska isté priaznivé pozadie je absolútne naivné a svedčia o neznalosti základných dejinných pohybov.

V súvislosti s celým Magyarovým prejavom znamená najmä predstavu budúcej spoločnej maďarsko-poľskej štátnej hranice. Presadzoval ju Miklós Horthy počas Viedenskej arbitráže a vojenskej okupácie južného Slovenska. To však neznamená, že prvá zahraničná návšteva Poľska by nemala aj svoje priaznivé účinky pre Európu a Slovensko.

Na doplnenie, na inom mieste P. Magyar povedal, že: „Ku každému suverénnemu štátu budeme pristupovať s rešpektom a nebudeme zasahovať do interných záležitostí iných krajín.“ Znamená to, že Slovensko nepovažuje za suverénny štát, ak v povolebnom prejave uviedol takú veľkú ochranu zahraničných maďarských menšín, ktoré aj dnes jednoznačne znamenajú nezákonné presahy do susedných štátov.

Na zhromaždení podporovateľov Tiszy bol použitý fakľový doplnok, v Európe málo zaužívaný. Považuje sa skôr za sporný nacionalistický, radikálny až extrémistický prejav a odkazuje najmä na nacistické Nemecko v 30-tych rokoch. Inak ani jeden odkaz, ani jedna veta o dobrých susedských vzťahoch, spolupráci, pokoji a mieri.

Za Orbánovej vlády boli potlačené sporné menšinové otázky, práve kvôli udržaniu si slovenského spojenca. Ak budúca maďarská vláda nebude potrebovať slovenského spojenca a začne priamo vyťahovať sporné otázky, pre Slovensko to bude výhodná pozícia, v spolupráci s radikalizujúcou sa menšinovou maďarskou Alianciou tak môžu celý veľkomaďarský projekt potopiť. Táto taktika na Slovákov jednoducho neplatí.

Margaréta Vyšná

Autorka je kulturologička, národná aktivistka, publicistka, dlhoročná matičiarka, koordinátorka Expertnej komisie pre slovensko-maďarské vzťahy

Ilustračné foto: P. Magyar na mítingu. Zdroj: AFP – ATTILA KISBENEDEK

21. apríl   05:55