KOMENTÁRE

Profesor J. Husár uvažuje, prečo si nevieme uctiť dedovizeň?

Moju úvahu začnem  konštatovaním niekoľkých faktov. L. Vašáková odpovedala na otázku: Vaša vízia do roku 2026, keď plán obnovy skončí? Odpoveď:  „Mojim osobným úspechom bude, ak aspoň jedno z mojich troch detí sa rozhodne ostať žiť na Slovensku“. V tom istom SME Peter Schutz má nadpis: Guvernér v negližé a žiadny polexit s podnadpisom zdá sa, že eskalácia politicko-spoločenského rozvratu bude jediným efektom reformnej jesene. Denník N má nadpis Orbán si kupuje SlovenskoElektrina pôjde hore aj po zásahu vlády, vyhlásil Sulík. Diaľnice sa predražujú, Kočner zanechal spúšť. Pre mňa desivé slová.

Práve preto musím spomenúť, že Ľ. Olach vo svojom diele o Karvašovi píše: “Ten obraz, keď ma prezident Tiso zavolal k sebe a ponúkol mi miesto guvernéra Slovenskej národnej banky, mám aj teraz pred očami…. Po chvíli som sa spamätal a povedal som mu: „Pán prezident, ja som ten najnevhodnejší typ na túto funkciu. Som slobodomurár, bol som posledným česko-slovenským ministrom obchodu, mám socialistické presvedčenie, moja manželka je Češka, evanjelička…“

Pán profesor“, odvetil mi, „toto všetko ja viemNechcem, aby ste robili politiku. To Vám aj zakazujem. Chcem, aby ste svoje vynikajúce odborné vedomosti dali do služieb Slovenska. To ako ste sa ako minister obchodu vedeli vyrovnať so stratou Sudet, ako aj ďalšie pozoruhodné hospodárske výsledky, Vás bezpochyby plne kvalifikuje na guvernérske miesto. Takže, ešte raz sa Vás pýtam, beriete to alebo nie“.

Karvaš zabezpečil, že Češi platili za jednu slovenskú korunu 7 českých. Vyvoláva to hrdosť. A iste aj čitateľ sa dobre pamätá ako to bolo s Kažimírom a jeho predchodcom Makúchom. Smutné. J. Makúch sa funkcie vzdal v prospech Kažimíra. Prezidentka SR Kažimíra vymenovala a teraz ho vyzvala, aby zvážil svoj odchod. Uvidíme.

Nemôžem sa nevrátiť do minulosti. Za socializmu (bol som vyhodený zo strany aj z fakulty) sme mali vlajkové lode slovenskej ekonomiky ako Slovnaft Bratislava, Chemické závody J. Dimitrova, Matador Púchov, Duslo Šaľa, Chemlon Humenné, Chemosvit Svit, Chemolak Smolenice, CHZVP Nováky alebo Plastika Nitra. Tam pracovalo viac ako 50 000 zamestnancov, vysokokvalifikovaná pracovná sila. Ale chémia mala aj silné vedecko-výskumné zázemie s približne 3 500 pracovníkmi, ako napríklad Výskumný ústav chemických vlákien Svit, Výskumnú ústav organických syntéz Bratislava, Výskumný ústav spracovania a aplikácie plastických látok Nitra, Výskumný ústav petrochémie Nováky a ďalšie. Musím spomenúť Teslu Piešťany, kde vyrábali čipy, s ktorými máme problémy dnes. Ba nemôžem nespomenúť Teslu Vráble, ktorá ozvučila Moskvu.

Keďže som robil vo výskumnom ústave závlahového hospodárstva, musím spomenúť ako sa prišli pozrieť na naše poloprevádzkové pokusné polia v JRD Lehnice Američania, Nemci a Francúzi (mám list). Brali si v máji vzorky plodín, či je pravda, že je taký potenciál úrody ako o tom píšeme vo vedeckých článkoch, hoc boli v slovenčine. Každý zo spomenutých podnikov, naša dedovizeň, riadil veľký odborník. Ale tých sme mali aj vo výskumných ústavoch.

Výskum bol nasmerovaný na to, čo potrebovali výrobné podniky. Teda, napr. na rozvoj chemického priemyslu v SR, najmä chémie, na rozvoj drevospracujúceho priemyslu, celulózo-papierenského priemyslu, poľnohospodárstva, nábytkárskeho priemyslu, polygrafie, ale aj cestovného ruchu.  Iba spomenuté podniky a ústavy indikujú potrebu obsiahnuť vedeckou ekonomickou teóriou obsahovú bohatosť vzťahov, súvislostí a javov ekonomického života. Viem to lebo sme konštruovali ukazovateľ stupeň ekonomického rozvoja, ktorý bol založený na fyzikálnych jednotkách km, tony, kWh, ktoré vyjadrovali produkciu všetkých odvetví v SR. Bolo ich viac ako 75. Ten ukázal silu ekonomiky SR a zároveň aj ekonomickú silu všetkých okresov na Slovensku. O ničom takom dnes nepíše L. Vašáková, generálna riaditeľka. Nemá sa čím pochváliť?

Predchádzajúce úvahy som uviedol zato, že pri vstupe do EÚ sme nepočuli ani ekonómov EÚ ani vládnych ekonómov SR, že EÚ chce zabezpečiť relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily národov a národností , ktoré žijú v EÚ. Ba vôbec nám vedci ekonómovia EÚ nepovedali hlavné atribúty medzioblastného ekonomického vyrovnávania (Nemci nie sú na Slovensku ako elektromontéri). Pred vstupom žiadali od nás až 30 kapitol, ktoré sa pripravovali pod vedením ekonómov z EÚ. Prečo? A tak nemáme spomenutý priemysel a poľnohospodárstvo, iba autá.

Potom, čo som vyššie uviedol, nevymysleli si v EÚ akési protirečenie medzi industriálnou úrovňou starých krajín EÚ a ekonomickou zaostalosťou strednej a východnej Európy? Ani v anglickej ani vo francúzskej literatúre som nenašiel, aby sa ekonómovia západu zaoberali, nazvem to, „Teoreticko-metodologickou expozíciou problému medzioblastného ekonomického vyrovnávania“ v krajinách EÚ.

Teda žiadne atribúty, príznaky medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Totiž vyrovnávanie ekonomickej úrovne vystupuje v mnohostrannej zložitej podobe, čo naznačuje moja úvaha. Predovšetkým ako problém vyrovnávania medzi zaostalou, ako hovorí teória, oblasťou a vyvinutou oblasťou, alebo ako problém vyrovnávania medzi oblasťami. A vyššie spomenutá naša ekonomická orientácia a výsledky výroby aj na EXPO skôr dokumentujú, že sme mali rozvinutý priemysel (čipy, ktoré dnes chýbajú). Totiž to plynie aj z konferencie ekonómov v roku 1960 v Neapole, ktorá mala názov „O prekonaní zaostalosti juhu“. Išlo o Taliansko. Naši ekonómovia zostali prekvapení, čo sa tam dozvedeli.

Záver

Začal som konštatovaním nepriaznivých faktov. Nebolo lichotivé, napríklad Kažimírovo lipnutie na funkcii. O švindľoch Deutsche Bank píše D. Enrich v diele Dark Towers. Nerešpektovanie zákona kolobehu peňazí ECB rozhasilo ceny energií a stavebných materiálov. Poukázal som na naše bohatstvo odvetví a bohatstvo poznatkov našich ľudí. Mrzí ma, čo nám ponúkla EÚ, jej ekonómovia, žiadali kapitoly.

Viem, čo znamená porovnávať; poznám zložité metódy komparácie. Komplexnosť riešenia medzioblastných ekonomických problémov kladie zvýšené nároky predovšetkým na ekonomickú teóriu (neponúkli ju) vyžaduje od nej odpoveď na otázky, ktoré sú ozaj náročné (meranie zaostávania), koncepčne prepracovaného využívania zdrojov oblastí v záujme rozvoja ekonomiky, ktorá má uspokojiť potreby ľudí.

Máme však niekoľko organizácii, ktorých úlohy sa križujú RRZ, IFP, Útvar hodnota za peniaze, a hlavne aj nadpisy s takýmto obsahom: Prvý slovenský oligarcha: Zaplatil si všetkých, ani to mu nepomohlo. Už sme prijali slovo plán (Plán obnovy). Spomenuté inštitúcie by mal nahradiť Úrad pre hospodársku stratégiu a plán. Nevieme si uctiť dedovizeň.

Dedovizeň predstavuje okrem miesta žitia a bytia našich starých otcov a materí najmä všetko to, čo tu pre nás naši predkovia zanechali a o čo sa musíme starať, aby sme to my zanechali pokoleniam po nás. Teda nejedná sa iba o relatívne rovnocenné podmienky realizácie pracovnej sily v EÚ.

profesor Jaroslav Husár

(s láskavým dovolením – článok pôvodne vyšiel na zsi-korrene.sk)

Zroj
zsi-korene

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button