Stručný prehľad: Politický komentár kritizuje progresívnu agendu a jej vplyv na ochranu práv biologických žien, pričom poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu USA v prípade Západná Virgínia verzus BPJ. Autor argumentuje, že liberálne a progresívne prúdy ignorujú záujmy väčšiny, a kritizuje slovenský voličov, ktorí napriek tomu volia tieto politické strany.
Koho a prečo, pýtate sa? Vás – normálnu väčšinu, ktorá nespadá do ich ideologického ochranného košiara. Nemáte migračný, alebo iný etnický pôvod? Smola! Ste heterosexuál? Smola! Ste žena, športovkyňa, ste skvelá, ale nemáte šancu proti biologickému mužovi, ktorý vyhlási, že je žena a súťaží s vami? Máte smolu!.. Nie však v USA. Tam sa už ideologické ľady progresivizmu, ktorý pretláčajú „kultúrni komunisti Západu“ (neomarxisti, v politickom establishmente členovia Demokratickej strany) začali topiť.
Najvyšší súd Spojených štátov amerických vyniesol rozhodnutie v prípade Západná Virgínia verzus BPJ , v ktorom rozhodol, že štáty federácie môžu zakázať biologickým mužom súťažiť v ženských športoch.
Hoci globálny politický, mocenský, korporátny, aj mimovládny mainstream pretláča gender ideológiu a „práva“ transgender mužov súťažiť v ženských športoch ako buldozér, táto ideologická a mocenská diktatúra progresivizmu má aj silných odporcov, vrátane aktivistiek, športovkýň či celých ženských komunít, ktoré nakoniec dostali svoj odpor až pred Najvyšší súd.
Keď ideológia zaslepuje
Aj keď rozhodnutie bolo s jasnou prevahou 6:3 v prospech ochrany biologických žien v ženských športov – zatiaľ v atletike, ale prevaha transgender mužov je aj v silových športoch či plávaní – bizarné je odhalenie skutočnej tváre liberálnych progresívcov, kde by ste očakávali, že sa zastanú „slabšieho pohlavia“, veď majú plné ústa ochrany slabých, znevýhodnených či marginalizovaných skupín… Kdeže! Ideológia nepopustí.
Tí traja sudcovia, čo boli proti tomu, aby neboli biologické ženy znevýhodnené v súťaži s biologickými mužmi pod hlavičkou ženských športov boli totiž ženy – sudkyne a na súd ich nominovali prezidenti z Demokratickej strany (Clinton a Obama), boli teda z toho liberálno-progresívneho názorového prúdu, preto si ich aj vybrali, podobne ako Trump si vybral z konzervatívneho prúdu!
Tu máte rukolapný príklad toho ako vyznávači kultúrneho komunizmu (neomarxisti, progresívci, feministky, gender aktivisti, wokeisti, zelení, multikulturalisti… ale aj globalisti) v mene svojej ideológie potopia ženy (donedávna ešte „slabšie pohlavie“), vykašľú sa na ochranu ich práv v mene mainstreamového ideologického trendu, ktorý má už charakter fanatizmu, sekty a totalitného režimu.
Takže tu je ukážka v praxi z poslednej inštancie, kde by bežní ľudia hľadali pomoc a ochranu – na Najvyššom súde! Aj keď je výsledok vďaka konzervatívnej či normálnej (tzn. neideologickej – ideologickým naratívom nepodliehajúcej) časti sudcov, pokojne to môže byť aj naopak, vlastne v Európskej únii aj je.
V tejto súvislosti si kladiem otázku, či na Slovensku máme až 40 percent kognitívne postihnutých občanov/voličov, ktorí sú normálni, nespadajú do zvýhodneného „nového proletariátu“ progresívnych ideológií, a predsa volia tých najkovanejších liberálov a progresívcov, ktorí sa ich ani len vo sne pred ideologickým tlakom bruselskej mocenskej sekty vôbec nezastanú?
Vysvetlenie javu, kedy volič ide proti sebe, pácha na sebe masochistické rozhodnutia je v spôsobe vedenia kampane týchto strán (PS, SaS, Demokrati), kde nerozhoduje program, ale emócia – šírenie nenávisti a v gerilovom štýle nenávistnej žumpalistiky, ktorú opísal Gore Vidal ako „tretí spôsob informovania“, ktorý sa uplatňuje na Slovensku už od roku 1990: správy a komentáre podávať tak, aby opisovaný subjekt (verejný činiteľ, politická strana, hnutie, názorovú skupina, národ, štát…) recipienti (adresáti – čitatelia, diváci, poslucháči) znenávideli.
Napriek tomu sa čudujem ľuďom, ktorým stačí k spokojnosti zhltnutie mentálnej pilulky opozičných sedatívnych psychofarmák „dosť bolo Fica“ a civilizačná, kultúrna aj ekonomická deštrukcia Európy, vrátane Slovenska, povinne preberajúceho aproximáciu ideologických európskych smerníc, „odporúčaní“ a nariadení, im vôbec neprekáža.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Je predsedom bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou
27. júl 2026 05:59
