Rafaj: Do očí kolúci alibizmus Rady RTVS. Na čo tam tie pštrosy vlastne sú?

Ilustračné foto: SKsprávy

Dočasne poverený predseda vlády SR Eduard Heger vystúpil v mimoriadnom príhovore v RTVS 4. mája, jeho prejav označili viaceré strany za zneužitie verejnoprávneho priestoru, pobúril aj značnú časť laickej, aj odbornej verejnosti. Nie však kompetentný orgán dohľadu –  Radu RTVS.

A to napriek tomu, že RTVS poskytla priestor a odvysielala Hegerov prejav v najsledovanejšom čase po večerných správach na Jednotke, RTVS:24 aj Rádio Slovensko.

Heger v RTVS nevystúpil ako predseda vlády Slovenskej republiky, ale ako šéf politickej strany, ktorý útočil na politických súperov. To je názor jeho bývalého kolegu z vlády a koalície B. Gröhlinga, pričom viacerí politici a analytici sa zhodli na kritickom postoji.

Pripomeňme, že Heger v prejave oznámil, že si nevie predstaviť úradnícku vládu, povedal, že chce priviesť krajinu k predčasným voľbám ako premiér, pričom obviňoval oponentov a opozíciu: „Chaos rozdúchavali ľudia ako Fico, ktorí sa boja spravodlivých vyšetrovaní a extrémisti, ktorí nenávidia našu demokraciu…“ Kontroverzne vyznelo aj jeho ospravedlňovanie sa v štýle vyviňovania sa.

Je preto šokujúce, že Rada evidentne kontroverzné vystúpenie posúdila ukážkovým alibizmom držania sa jednej výkladovej línie zákonnosti a oznámila verdikt, že Telerozhlas príhovorom E. Hegera zákon údajne neporušil.

To, že obsahovo to nebolo kóšer musela neformálne nakoniec pripustiť sama odporúčaním Ministerstvu kultúry, aby zvážilo zákonnú úpravu, ktorá by presnejšie zadefinovala podmienky poskytovania potrebného vysielacieho času štátnym orgánom.

Odborníci venujúci sa tejto problematike by skôr čakali, že Rada sa bude dovolávať logicky precizovania jej kompetencií posúdiť aj obsahovú stránku vystúpenia predstaviteľa štátneho orgánu. Žeby platilo, kto mlčí, svedčí…?

Je zrejmé, že dočasne poverený a definitívne odchádzajúci premiér Heger sa formou, štýlom, aj obsahom príhovoru na kilometre vychýlil z rámca určeného na oznámenia štátnych orgánov verejnosti.

Kde je teda problém s Radou, ktorá problém porušenia zákona de fakto svojej materskej organizácie (RTVS) nekonštatovala? Jedným z vysvetlení môže byť, že nechceli ísť rukou proti srsti smerom k vedeniu RTVS.

Členovia rady sa riadili právnym názorom jej člena, Tomáša Cabana, že „povinnosť doručiť žiadosť o odvysielanie takéhoto prejavu splnená bola, preto aj odvysielanie bolo v súlade s literou zákona“.

Caban, aj predseda rady Gallo zdôraznili, že záležitosť posudzujú čisto z procesného hľadiska a súladu so zákonom o RTVS, pričom Eada vraj nemá kompetenciu posudzovať obsah prejavu.

No a s týmto postojom sa zas kompetentný orgán dozoru tiež vychýlil z gravitačnej dráhy určenej na posudzovanie ochrany zákonnosti a povinností médiá verejnej služby.

Bizarnosť takéhoto postoja v zmysle legislatívnych škrupúľ ilustruje postoj, že RTVS v danej situácia urobila to, čo urobiť musela, lebo vraj „ak by RTVS napríklad odvysielanie odmietla, museli by sme konštatovať porušenie zákona,” povedal ďalší člen rady Ján Balaščák.

Rada RTVS sa riadi primárne Štatútom, ktorý upravuje vzťah rady k Rozhlasu a televízii Slovenska. Podľa Štatútu sa však Rada vo svojej činnosti riadi nielen zákonom o RTVS, spomínaným štatútom, rokovacím poriadkom, ale aj ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj vlastnými rozhodnutiami.

Práve vlastné rozhodnutia poskytujú Rade mieru autonómnej nezávislosti dokonca od  zošnurovaných zákonov a dier v nich, pokiaľ tie nedostatočne pokrývajú možné porušenie nielen právnych, ale aj etických noriem pri presadzovaní práva verejnosti na nestranný a objektívny obsah verejnoprávnej inštitúcie.

Je evidentné, že členovia Rady na túto svoju autonómnu kompetenciu nenašli guráž, či politickú odvahu postaviť sa na stranu verejnosti a nie na stranu vonkajšej politickej a vnútorne manažérskej moci.

Je zrejmé, že právo štátneho orgánu požiadať výnimočne o pridelenie vysielacieho času na oznámenie verejnosti cez médium verejnej služby by sa nemalo vymykať z rámcovej dikcie zákona 532/2010 Z.z. o poslaní RTVS, určenej v paragrafe 3, ods.3, písmena b) tým, že programová služba poskytuje „nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na slobodné utváranie názorov“.

Je nespochybniteľné,  že Hegerove plačky, ale aj obviňovanie názorovej a politickej opozície vo vystúpení v médiu verejnej služby (RTVS) v mene štátneho orgánu, teda dočasného premiéra nebolo ani vyvážené, ani nestranné, ani objektívne, a preto bolo porušením povinnosti RTVS takýto obsah vo svojej programovej službe zabezpečiť, čím došlo k zneužitiu mediálneho éteru na predovšetkým osobnú a stranícku propagáciu Eduarda Hegera ako lídra začínajúcej strany „Demokrati“ v čase, keď musel vedieť, že o 48 hodín už odovzdá dočasné poverenie riadiť vládu prezidentke a už nebude mať reálne možnosť na takého sólo vystúpenie bez dirigenta, navyše v tak exponovanom čase.

Je preto smutné, že aj orgán dozoru, Rada RTVS, sa v tejto dôkaznej situácii alibisticky pridŕža len jednej výkladovej línie a sama vnáša v napätej predvolebnej situácii nielen chaos, ale aj neobjektívny a nevyvážený prístup nevyužitím ďalších možností, ktoré jej legitímne poskytujú príslušné, citované právne normy.

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a neskôr vo vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika

12. máj 2023   11:45  aktualizované 22:55