Prebehlícka ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (pôvodne Za ľudí; dnes v SaS – podľa Matoviča “podľa koaličnej zmluvy nezodpovedá obsadenie kresla ministerky spravodlivosti”) priznáva, že nemá plnú podporu strany, ktorá si ju adoptovala (čo je pri liberáloch aspoň logické) k eštebáckemu prevolávaniu dôchodcov a zrejme aj všetkých ročníkov 18+ k povinnému očkovaniu.
O očkovaní, ale nie povinnom, len o „mimoriadnom“ či „preventívnom“ hovorí zákon č. 355/2007, ktorý však hľadí na štát a nie na občana „ochranou, podporou a rozvojom verejného zdravia“. Teda nie vášho, ale len toho „verejného“, a to je napr. kapacitný stav v nemocniciach.
Už v prvej vlne sme videli ako sa to dá riešiť. Čína dokázala za päť dní postaviť veľkokapacitnú kontajnerovú nemocnicu, aby zvládla kapacitný nápor. Takúto operatívu nemôžeme od našej amatérskej vlády očakávať, a tak kabinet prichádza s najľahším riešením: hodí to na občanov. Keď nezaberá pfizer propaganda, tak zaberie legislatívny bič.
“Mäsiarka” už brúsi nôž na neočkovaných
Tomáš Taraba nazval ministerku spravodlivosti „mäsiarkou“. To, že si brúsi dopredu nože, ukázala už v apríli, keď prišla s podobnou taktikou k podobnej citlivej a kontroverznej téme dĺžky kolúznej väzby. Vtedy bezprostredne po prevalení informácií o možnom (psychickom) mučení vyhlásila, že už má pripravený legislatívny návrh.
V prípade jej stredajšieho vyhlásenia, že má v šuplíku pripravený legislatívny „nôž“ len znamená, že Kolíková, aj premiér dopredu angažovane prichystali legislatívny bič na povinné očkovanie a pred verejnosťou sa hrajú na vyskúšanie posledných možností k „dobrovoľnému“ pochodu na vakcinačný bitúnok.
Na to slúži aj metóda postupného otvárania overtonovo okna s témou, ktorá môže na Slovensku vyvolať občianske nepokoje, či občiansku vojnu.
Tanec kolíkovej slona v porceláne zákonnosti
Pozreli sme sa, ktoré paragrafy narábajú s termínom „očkovanie“. Tak paragraf 12 cit. zákona slúži na „opatrenia na predchádzanie ochoreniam“. Medzi týmito opatreniami „na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení“, je aj očkovanie „očkovanie osobitných skupín obyvateľstva“, čo je prevažne tzv. kritická infraštruktúra.
Medzi prípadmi sme však nenašli povinné očkovanie dôchodcov, ani inej vekovej skupiny. Je tu zahrnuté „osobitné a mimoriadne očkovanie,“ ďalej „očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia“ a spomínané očkovanie osobitných skupín obyvateľstva.
Tretia hlava pojednáva o ochrane pri práci, čo sa taktiež nedá uplatniť na seniorov, ale ani na deti, žiakov a študentov. Paragraf 5 umožňuje Úradu verejného zdravotníctva nariadiť len „mimoriadne“, nie povinné očkovanie.
Paragraf 42 hovorí pri ochrane zdravia pri práci s biologickým faktorom o „odporúčanom očkovaní“ [§ 12 ods. 4 písm. c)] aj to len zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka.
Už tu môžeme pri experimentálnych látkach na núdzové použitie proti novému koronavírusu pochybovať nad obsahom a významom pojmu „účinná očkovacia látka“.
Povinné očkovanie cez metódu overtonovho okna
Kolíková ukázala v praxi ako funguje manipulatívna metóda overtonovho okna. Začína sa ako hudobná partitúra pomalšie (adagio). Ministerka povie svoj subjektívny názor, na ktorý aj tak nik nie je zvedavý, že „je namieste, aby vláda začala uvažovať“. Nie mozgom a pre ľudí, ale proti nim – o hlavnej, kontroverznej a odmetanej téme povinného očkovania.
Pokračuje sa v pootvorení okna allargando (voľnejšie) – ľudia začínajú registrovať ohrozenie, ktoré tak či tak predstavuje každé zasadnutie tejto vlády. Manipulatívna ruka opäť pootvorí ešte viac okno, dnu vchádza chladnejší vzduch a prechádza sa na „crescendo“ (melódia postupne zosilňuje). A tak ďalej. Postupne sa ruky pootvárajúce okno pridávajú – vyjadria sa rôzne postavičky z parlamentu ako Šeliga, Cigániková a aj z vlády ako odborníčka na všetko, bábkoherečka Remišová.
Medzitým za asistencie spriaznených korporátnych médií si už ľudia začínajú zababúšiť, lebo cez okno vchádza mrazivý vzduch a zatvárajú si aj uši, pretože valec koaličného orchestra už preradil na accelerando (zrýchľujúce tempo), následne na accentato (dôrazne) a cez agigato (nepokojne) končí pohrebný pochod alla marcia – pochodovým štýlom „pokrokom vchod!“ k nastreleniu injekcie. Okno je dokorán otvorené, aj dvere väzníc. Finíto. Ak sa ľudia nepostavia pri tejto fidlikačke skôr a nezačnú pískať, protestovať alebo neprerušia – napríklad referendom – túto frašku.
Taktické výroky Kolíkovej varenia žaby k povinnému očkovaniu:
- Môj osobný názor je, že je namieste, aby vláda uvažovala o povinnom očkovaní
- V ústavnoprávnej rovine v tejto oblasti nevidí problém.
- Materiál, ktorý mám na stole, ktorý sa mi zdá schodný, považujem za kompromisný s ohľadom na to, v akom čase sa momentálne pripravoval.
- Viem si predstaviť aj ambicióznejšie riešenie. Ako som informovala aj koaličných partnerov, bolo by naň potrebné viac času
- Osobne sa domnievam, že sa tu dá uvažovať o rozsahu povinného očkovania prinajmenšom pre osoby 18+
- Osobitne je v tejto súvislosti potrebné uvažovať aj nad prípadnými sankciami, ktoré môžu byť vysoké ale aj symbolické…
Dúfame, že sme vám rukolapne ilustrovali akou taktikou boja proti vlastným občanom bude postupovať táto vláda „tejtokrajiny“.
Len v jednom má Kolíková pravdu: „Je to vážne politické rozhodnutie.”
Dúfajme, že si jeho dosah vážnosti uvedomuje aj voči svojej vlastnej (trestnoprávnej) zodpovednosti, pretože zločiny proti ľudskosti nie sú premlčateľné. A jej/ich čas sa už kráti. Tik-tak, tik-tak…
Rafael E. Rafaj
