Nič nepochopili. Starý mocenský plán anglosaskej dominancie pre novú americkú vládu od Atlantickej rady má byť pascou pre Donalda Trumpa od neoconov, aby naďalej realizoval ich konfrontačnú politiku, ktorá im zabezpečuje dominanciu a parazitovanie na svetových zdrojoch.
Atlantická rada (Atlantic Council) je think tank založený v roku 1961 a zameriava sa na medzinárodné vzťahy. Už samotný názov dáva zadanie mimovládky presadzovať atlantické, čiže anglosaské (anglo-americké) záujmy a udržiavať anglosaskú kultúrnu, finančnú a vojenské hegemóniu nad svetom.
Práve vývojový civilizačný konflikt medzi končiacou a vyhorenou anglosaskou subcivilizáciou a nastupujúcou slovanskou subcivilizáciou, v širšom zmysle konflikt Západ-Východ vysvetľuje väčšinu súčasných kríz a vojen.
Keďže hladný o jedle najviac hovorí, anglosaská téza o mieri je vlastne len zásterkou na udržanie vojenskej nadvlády USA nad svetom. Tieto dva faktory logicky vyúsťujú do hlavného cieľa celej samozvanej iniciatívy tintk tanku oblafnúť Trumpa a nalákať ho opäť na starú cestu americkej hegemónie cez výstupnú poriadne ošúchanú „analytickú“ tézu – zamedziť vplyvu Ruska vo svete.
Podľa rady potrebujú USA a ich spojenci údajne novú stratégiu zameranú na obmedzenie ruského vplyvu, ale v skutočnosti je to stále tá istá x-ročná stratégia zo studenej vojny s oprášenou Wolfowitzovou doktrínou o zadržiavaní Ruska:
„Prvým cieľom zahraničnej politiky USA je zabrániť znovuzrodeniu nového rivala, a to buď na území bývalého Sovietskeho zväzu, alebo kdekoľvek inde. Toto je základná úvaha dominujúca novej regionálnej obrannej stratégii. Je nevyhnutné sa usilovať o zabránenie dominancii nepriateľských síl v regiónoch so zdrojmi, ktoré by mohli stačiť na vytvorenie globálnej moci.“
Takže tá slávna Atlantická rada s ich tzv. „svetovými“ expertmi vlastne nič nové a svetoborné svojim 9-bodovým plánom nevymyslela, keďže iba blázon môže veriť, že členstvo Ukrajiny v NATO vraj prinesie Európe aj svetu bezpečnosť. Aj to ilustruje nielen intelektuálne, ale aj morálne, filozofické a všeobecne civilizačné vyhorenie Anglosasov, vrátane ich „riešení“ pre ukrajinskú zástupnú proxy vojnu proti Rusku.
Práve neschopnosť amerických elít pochopiť vývoj vo svete od hegemonistickej unipolarity k participujúcej multipolarite je zdrojom väčšiny konfliktov a vojen vo svete
Takže to, čo vymyslela rada na Trumpa je úbohý kompilát, ktorý zrejme počíta s tým, že Trump sa chytí na tento háčik, keďže je dnes najhorlivejší predstaviteľ tézy Amerika na prvom mieste a známeho volebného sloganu (MAGA) Make Amerika great again – urobme Ameriku opäť veľkou, lenže s uzatvorením sa Spkjených štátov do seba a nie expanziou do sveta ako to bolo doteraz. A to je pre Atlantickú radu a šedých eminencií v jej pozadí zjavne problém.
Dvakrát a do tej istej rieky nevstupuje
Veľká bola aj Perzská ríša a zanikla. Slávny a veľký bol aj staroveký Rím a padol…
Civilizačný a vývojový rozdiel vidieť aj v pohľade na „veľkosť“ medzi anglosaským a slovanským, resp. západným a východným vnímaním. Trefne to vyjadril Mahátma Gándhí – „ľudská veľkosť neväzí ani v nahromadených pokladoch, ani v ničivosti zbraní, ale jedine v pravej spravodlivosti.“
No a tá svetová spravodlivosť predsa nemôže byť v trvajúcej dominantnej unipolárnej nadvláde jedného svetového policajta – štátu alebo subcivilizácie (‚kultúry‘) nad celým zvyškom sveta, s čím prišiel už v druhej polovici 18.storočia nemecký filozof Johann Gottfried von Herder konceptom otáčajúceho sa kolesa dejín.
To anglosaské, a teda prevažne americké (atlantické), sa už otočilo smerom nadol. To je fakt, ktorý potvrdzuje séria kríz a nič na tom nezmenia ani záchranárske analýzy Atlantickej rady.
Čím skôr to pochopí Trump, aj neoconi, tým lepšie aj pre Ameriku, aj pre svet. Nový koncept – na rozdiel od anglosaského spôsobu uvažovania totiž nepočíta s „porazenými“. No a to je o tej „pravej spravodlivosti“, o ktorej hovoril „mierumilovný bojovník“ Gándhí a nepochybne by dnes povedal, že mier nemôžu nastavovať vojnoví štváči, ani ho istiť zbraňami.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Tiež ako predseda skupiny priateľstva Medziparlamentnej únie (MPÚ) medzi Slovenskom a USA a Kanadou. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: zavtra.ru
8. december 2024 06:00
