KOMENTÁREPolitikaSLOVENSKO

Skôr ako nevraživosť potrebujeme z politiky vypudiť ideológiu. Politická kultúra príde sama

Po atentáte na premiéra z tých istých nôr, odkiaľ sa šíril smrad nenávisti k názorovým oponentom, začali prichádzať výzvy na politickú kultúru. V realite tridsaťročnej politickej a mediálnej dusivej atmosféry je to ako zametať špinu narýchlo pod koberec. S rovnakou podstatou – špina ostane, dojem upratania vyprchá užnpri prvom zakopnutí o „koberec“.

Povrchné a rýchle „riešenie“ pripomína neznesiteľnú bolesť zuba, ktorej by sme sa chceli zbaviť len tabletkami na jej utíšenie, hoci zub už treba riadne ošetriť, možno až vytrhnúť… Je tiež zrejmé, že odďaľovaním resekcie si zhoršujeme stav celého chrupu (spoločnosti).

Špinu treba povysávať, nie hodiť pod koberec

Takže takto. Do politiky netreba vniesť nasilu či pózou kultúru, tá príde aj sama. Stačí z nej vypudiť ideologickú posadnutosť progresívnym liberalizmom s jeho gender agendou, klimatickým alarmizmom, multikulturalizmom či globalizmom… a prijať aj iné, najmä kritické postoje ostatnej (väčšinovej) spoločnosti.

Zmenu nepochybne treba, ale nie potemkinovské zdanie. Politickú kultúru určite potrebujeme, ale tú „špinu“ musíme najskôr z parlamentného aj mediálneho koberca dôkladne povysávať a chorý zub odstrániť.

Tá špina, ktorá robí bordel v debatách, diskusiách a mediálnom účelovom vyrábaní konkrétnych „špín“, o ktorých sa navyše informuje podľa Noama Chomského v liberálnych médiách “tretím spôsobom”, tzn. tak, aby recipient opisovaný jav alebo jeho nositeľov  znenávidel, má svoje meno – volá sa ideológia.

A každá vzýva len svoje posvätné kravy, ktoré sa volajú dogmy. Každá ideológia navyše vyvoláva po čase chorobnú posadnutosť jej vnucovaním, pričom na čele procesu totálnej ideologizácie spoločnosti stoja prevažne zaslepení fanatici, ktorým namiesto rozmýšľania stačí progresívne zaujať len „správny postoj“.

Technológia ideologizácie spoločnosti

Tieto umelo vytvorené konštrukty s jasným škodiacim a rozvratným zámerom voči identite a suverenite rodu, rodiny, národa, národného štátu…  (atď.) potom zapredaní politici  spolu s fanatikmi zo sorošovského tretieho sektora šíria už ako nemenné naratívy, vnucované celej spoločnosti ako jediný správny postoj.

Navyše tieto ideologické floskuly ďalej do nemoty propagandisticky opakujú  súčinné režimové médiá s angažovanými novinármi a všetko ostatné sa navyše cenzuruje buď priamo alebo nepriamo.

Z tohto zle zapnutého prvého gombíka, s očakávaniami výsledkov realizácie ideologických dogiem a geopolitických cudzích doktrín, ktoré očakávajú sociálni inžinieri a šedé mocenské eminencie v pozadí, potom vyviera spôsob nového nezmieriteľného „triedneho“ boja voči „vnútornému nepriateľovi“ v kultúrnej vojne progresivizmu proti zvyšku Slovenska a sveta, kde sa pridáva aj “vonkajší nepriateľ”.

Metodika nenávisti

Je zrejmé, že voči takémuto vnucovaniu sa vzoprie väčšinová spoločnosť, čo ešte viac aktivistov nových “svetlých zajtrajškov” vytáča, a tak sa uchyľujú k šíreniu nenávisti k tým, ktorí nechápu ich progresívny “pokrok”.

Špinavú robotu robia cez spochybňovanie, difamačné nálepkovanie, ostrakizovanie a šírenie neznášanlivosti, polarizáciu spoločnosti, do ktorej vnášajú nenávisť voči nositeľom iných názorov,  postojov a vízií, než aké zdieľa samozvane sa pretláčajúci domáci, európsky aj globálny mainstream.

S tým rozdielom, že povestná bratislavská kaviareň pôsobiaca u nás je (zatiaľ) v menšine, preto sme svedkami neustáleho stupňovania nenávisti až démonizácie oponentov, polarizácie a konfrontácie, až za červené čiary zákonov štátu, aj etiky. Preto je to práve u nás tak zlé, neznesiteľné a polarizujúce.

Polčas rozpadu a katalyzátor Fico

Je zjavné, že s uzdravujúcim sa stavom premiéra Roberta Fica a jeho opätovným aktívnym vstupom do politického ringu sa bude polčas taktického odhodlania k politickej kultúre priamoúmerne rozpadať, takže je len otázkou času, kedy sa opäť dostaneme do starých koľají – presadiť za každú cenu len a len svoje ideologické dogmy a riešenia.

Tón osudovej krútňavy udala už prvá reakcia lídra opozície M. Šimečku a asistenčného opozičného servisu v zmysle “trafené husi zagágali” na prvé vyjadrenie Roberta Fica po atentáte na neho. Ďalšie pseudodôvody na „obranu (len liberálnej) demokracie“ sa nepochybne opäť vyrobia a angažovaným mediálnym mainstreamom v blízkej budúcnosti aj mainstreamovou propagandou odôvodnia.

Takže je len otázka času, kedy sa vrátime v čase späť k 15. máju 2024, ak problém nenávisti a názorovej neznášanlivosti, vyvierajúcej z ideologického fanatizmu, neuchopí najmä vládna koalícia za správny koniec v zmysle Prvého článku Ústavy a nielen boľavý, ale aj chorý zub, napadnutý ideologickým kazom, nevytrhne aj s koreňmi.

Rafael Rafaj

Ilustračné foto: SKsprávy/pixabay

6. jún 2024    06:00

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Back to top button