Sloboda tlače, čiže mediálna sloboda, nezávislosť, spojená so slobodou slova a prejavu, ktoré sú čoraz viac Bruselom regulované, cenzurované, dokonca ostrakizované, je napriek tejto smutnej realite kľúčový jav na dosiahnutie skutočnej demokracie – plnenia vôle väčšiny ľudu a primárneho práva verejnosti na príjem pluralitných, objektívnych, nestranných, v celku vyvážených, čiže necenzurovaných, neupravených alebo aj nezamlčiavaných informácií.
Toto je však už len teória, zapadajúca čoraz viac prachom, ktorú majú sem-tam odvahu ešte formálne učiť niekde na katedrách žurnalistiky, pretože už neformálne nám z vysokých škôl odchádzajú absolventi akoby práve skončili štúdiá „masmediálnej manipulácie“.
Samozrejme o slobode tlače budú mať plné ústa aj politici a najmä tí z Európskej komisie a Európskeho parlamentu, ktorí by najradšej šírili len jeden, ten akože „správny“, čiže ich, progresívny, názor.
Kľúčová je totiž samotná prax, vnútorné aj vonkajšie mediálne prostredie, čiže nastavenie systému v redakciách tzv. mediálneho mainstreamu. Z médií sa totiž stali výrobné a aj záujmové podniky na presadzovanie vplyvu, ideologických a geopolitických naratívov.
Preto tá nadpráca sladkých rečí o „hodnotách“, „nezávislosti“ a „slobode“ podľa princípu hladnému sa o jedle najviac sníva.
Logicky na svetový Deň slobody tlače (3. máj) práve mainstreamové, čiže globálne a pod globálnou kontrolou pôsobiace korporátno-záujmové a niektoré aj stranícke médiá mentorujú o niečom, čo samé z princípu, vrátane vlastníkov, nemajú, hoci možno niektorí zamestnanci po vyjadrovacej slobode aj túžia.
Agenda setting
To, že globálne médiá nielen určujú „agenda setting“, čiže to, o čom sa bude vo väčšine sveta nielen písať (téma, udalosť, jav), ale určujú aj ako (s akým dôrazom, postojom, prístupom, zaujatosťou, účelom, opakovaním, nasadením, atď.) je jednoducho SKUTOČNOSŤ.
Práve vlastníctvo médií miliardármi, milionármi, korporáciami, investičnými fondmi či akcionármi, prepojenými na politické a geopolitické záujmy, často s dominanciou krížového vlastníctva deformuje nielen mediálny obsah, ale aj hodnotu a princíp slobody tlače.
Na ilustráciu: 24 spoločností kontroluje celý informačný, spravodajsko-publicistický reťazec, či skôr chobotnicu v anglosaskom svete (anglická mutácia spravodajstva). Keby sme sa pokúsili ešte viac odhaliť, kto drží nitky tam „hore“, dostali by sme sa len k šiestim korporáciám, kde má kľúčovú pozíciu mega investičný fond Vangard, ktorý mimochodom spolu s BlackRockom vlastnia asi tretinu pôdy na Ukrajine a BlackRock, ktorý má kapitál presahujúce deväť nemeckých rozpočtov, podpísal s vládou Ukrajiny dohodu o budúcej rekonštrukcii, takže prepojenie financií, mediálneho informovania a politiky je očivodné. Tým je viac-menej daná aj forma „informovania“ o ukrajinskom konflikte…
Obr.: 24 spoločností kontroluje celý anglosaský spravodajský reťazec informovania
Angličtina, svetové agentúry a globálne mega korporácie, ovládajúce spleť vzájomne prepojených médií v ich rôznorodosti, vrátane filmového priemyslu určujú prevažujúci charakter globálneho „informovania“, čiže v skutočnosti to, čo si má masa ľudí myslieť.
Takže sloboda médií je to isté ako sloboda človeka – bez peněz, do šenku nelez. Peniaze sú prostriedok aj cieľ moci, ktoré, žiaľ, deformujú už takmer všetko vo svete.
Alternatívne médiá
A tak jedinou nezávislou mediálnou sférou, kde sa dá hľadať sloboda myslenia sú práve politickým mainstreamom, záujmovo prepojeným na mediálny hlavný prúd zaznávané, nálepkované a ostrakizované alternatívne médiá.
Akonáhle však aj tie presiahnu magické hranice sledovanosti, dostávajú sa do hľadáčika agentov reklamných agentúr, čím postupne strácajú na svojej prvotnej slobode, či minimálne nezávislosti. Tieto financie z reklamy však potrebujú na to, aby ako.tak držali krok s hlavným prúdom.
Ako z tohto začarovaného kruhu von? Skúsme hľadať aj sami súvislosti v informáciách a dianí vo svete. Nezávislí a s odstupom musíme byť predovšetkým my, nie to čakať zvonku od tých, ktorí potrebujú našu pozornosť a aj slepú vieru v konzumáciu všetkého, čo vrhnú do éteru.
Vzhľadom na uvedené smiešne vyznieva každoročné hodnotenie slobody tlače vo svete mimovládnou organizáciou Reportéri bez hraníc, kde údajne Slovensko medziročne kleslo o 9 miest.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.
Ilustračné foto: pixabay
4. máj 2025 06:00
