Spúšťa sa implózia projektu EÚ? Nemecký kancelár neprežije ani jedno funkčné obdobie a Francúzsko bude ďalšou krajinou, ktorá opustí EÚ

Európa bude pokračovať vo vojne za obrovské náklady, aby sa vyhla zúčtovaniu so svojou katastrofálnou politikou voči Rusku, vojna skončí a ak bude tlačiť na členstvo Ukrajiny, roztrhá to EÚ na kusy. Niet divu, že eurokratom dochádzajú nápady a zavádzajú ďalšie nezmyselné sankcie.

Len málo vecí charakterizuje prázdnotu európskej energetickej politiky tak, ako oznámenie Ursuly von der Leyenovej o doterajšom odstavení a  zákaze plynovodov Nordstream 1 a 2. V rámci toho, čo bolo označené za významnú eskaláciu , oznámila v relácii na X , že „Európa definitívne odkladá plynovody Nordstream 1 a 2“.

Oba plynovody boli prázdne a niektoré boli zničené teroristickým útokom v septembri 2022. Nič nehovorí o eskalácii  menej ako sankcia s nulovými ekonomickými nákladmi.

Aj tento najnovší krok signalizuje rastúce zúfalstvo v Európe ohľadom toho, čo robiť s Ruskom, v situácii, keď s ním nikto nechce spájať očakávania spolupráce. Príchod Friedricha Merza do čela Nemecka jednoznačne potvrdil ťažisko politiky EÚ smerom k Berlínu, keďže sa snaží prezentovať ako drsný chlapec.

Ale predpokladám, že Merz neprežije celé funkčné obdobie.

V Nemecku existujú obavy zo sebazničujúcej zahraničnej politiky, ktoré urýchľujú rast strany AfD, ktorá sa môže čoskoro stať najpopulárnejšou stranou v Nemecku .

Ako som už ja a mnohí ďalší povedali, európsky priemysel ochromili vysoké ceny energií a hovoria nám, že je to chyba Ruska. Je to však spôsobené sebazničujúcou energetickou politikou v Bruseli a Berlíne. Namiesto prerušenia energetických je jedinou schodnou odpoveďou rokovať ďalej o ruských plynovodoch. Ak by sa tak stalo, rýchlosť von der Leyenovej a medové týždne Merza v úrade by utrpeli studenú sprchu.

Vynaloženie všetkých možných krokov na oddialenie alebo zabránenie prímeria na Ukrajine len spustí ľadovú sprchu v kúpeľni.

Občania trpiaci pod ťarchou krízy si budú pamätať vysoké ceny za energie a to, že pred začiatkom vojny boli ceny plynu v Európe extrémne nízke – porovnateľné s dnešnými cenami plynu v USA – avšak v mimoriadne priaznivejšej globálnej ponuke. LNG z USA, Blízkeho východu a Afriky spolu s plynom dodávaným potrubím z Nórska a Ruska stlačili veľkoobchodnú cenu plynu na úrovni, aké tu neboli od roku 2005.

Dovoz LNG do Európy prudko vzrástol po vypuknutí ukrajinskej krízy v roku 2014 , z 10 % na dnešných takmer 50 %, pričom ruský plyn aj naďalej prúdi. V rámci toho sa objem dovozu z USA medzi rokmi 2021 a 2023 strojnásobil a v súčasnosti tvorí takmer 50 % celkového dovozu LNG do Európy.

Prerušenie ruských plynovodov má ničivý vplyv na celú európsku zásobovaciu rovnicu.

Čítajte európsku tlač a často budete počuť, ako je americký LNG príliš drahý, čo neprospieva ekonomickým výsledkom, ktorým čelia výrobcovia v Nemecku a Indii. Emmanuel Macron v minulosti označil USA za „nepriateľské“ za predaj drahého LNG. To je však hlboko zavádzajúce.

V roku 2019 bolo viac plynu, než svet dokázal spotrebovať, čo malo vplyv na ceny. Skutočnosť, či bol plynovodom prepravovaný, nebola pre nadmernú ponuku podstatná. Nárast dodávok v USA urobil s veľkými cenami plynu to isté, čo prebytok americkej bridlicovej ropy v januári 2016, ceny klesli na 26 za barel.

Prepad cien ropy v roku 2016 vyvinul obrovský tlak na ruskú ekonomiku, ktorá je vo veľkej miere závislá od daní z vývozu ropy. Prebytok bežného účtu Ruska v roku 2016 dosiahol najnižšiu úroveň od roku 1999, čo výrazne znížilo daňové príjmy. A to bolo v čase, keď Rusko ťažilo rekordné množstvo ropy a plynu.

Pretože v tom spočíva pravda; globálna cena energie má na Rusko oveľa väčší vplyv ako množstvo energií, ktoré si od Ruska kupujete.

Keď prezident Trump hovorí s OPEC o znížení cien ropy a v širšom zmysle aj o cenách plynu, myslí si, že to zapôsobí na ruskú ekonomiku viac ako zníženie objemu ruských dodávok.

Ruská menová politika sa však dnes veľmi líši od tej v roku 2016. Nízky kurz rubľa je prijatý, čo pomáha kompenzovať pokles cien energií a prináša väčšie prebytky, keď ceny prudko rastú.

Preto nemusí fungovať ani druhá časť veľkolepého plánu von der Leyenovej – prinútiť G7, aby súhlasila so znížením cenového stropu ropy zo 60 na 45 miliónov. Dohoda G7 v tejto možnosti len vtedy, ak s tým budú súhlasiť Spojené štáty. Hoci Trump hovorí o znížení cien ropy zvýšenej globálnej ponuky, nie je ani zďaleka jasné, či súhlasí s uvalením ďalšej sankcie na Rusko, a to v čase, keď sa jeho administratíva snaží obnoviť vzťahy s Kremľom.

Konzervovanie ruských ropovodov ako údajný trest za Putinovu vojnu na Ukrajine má opačný účinok – dodáva ďalej, zvyšuje ceny a oveľa viac škodí Európe ako Rusku.

A samozrejme, Európa sa ocitne v dokonalej búrke zlých ekonomických možností. Pokračovať vo vojne za obrovské ekonomické náklady, aby oddialila nevyhnutnosť vysporiadať sa so svojou sebazničujúcou politikou voči Rusku. Ukončiť vojnu a čeliť ešte väčším politickým a ekonomickým nákladom spojeným s prijatím Ukrajiny za člena.

Už som povedal , že prijatie Ukrajiny do EÚ by otriaslo finančným základom bloku a spôsobilo by taký rozsiahly odpor, že Ukrajina by sa mohla pripojiť len za druhoradých podmienok. Konkrétne krajiny ako Francúzsko a Poľsko budú blokovať a odďaľovať vstup, aby sa vyhli poskytnutiu svojich štedrých dotácií Kyjevu.

Nemalo by byť prekvapením, že novozvolený poľský prezident Karol Nawrocki už vyhlásil, že Ukrajina by nemala byť prijatá do EÚ. Nie je sám. Maďarský premiér Viktor Orbán už dlho hovorí, že vstup Ukrajiny do Európy by bol ekonomickou katastrofou.

Pre niektoré krajiny EÚ by to mohlo byť tak. Väčším problémom, ak to považujeme za problém, je to, že by to spôsobilo politickú katastrofu a rozpad európskeho projektu. To, čo sa deje politicky v Nemecku, sa stane aj vo Francúzsku a právne opatrenia proti Le Penovej to len urýchlia. Teraz je otázkou kedy, nie či, Národné zhromaždenie prevezme vládu v Paríži. Keď sa tak stane, očakávajte, že momentálne nacionalistickejšie Francúzsko sa bude chystať na odchod, čo spustí implóziu projektu.

Tomuto môže zabrániť iba radikálna reforma, znížiť počet inštitúcií EÚ a vrátenie suverenity štátom. Šanca na to sa teraz však zdá byť veľmi nízka.

Ian Proud

Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou/ria novosti

13. jún 2025    05:55