Ilustračné foto: SKsprávy
Ako novinárovi mi nedá upozorniť nielen na medzinárodný deň včiel (ako pani prezidentka), ale aj na dnešný Svetový deň masmédií (20. máj) a spoločenských komunikačných prostriedkov.
Ten sa pripomína od roku 1966 a bol ustanovený II. vatikánskym koncilom! Takže žiadna OSN, EÚ, UNESCO, Svetová banka a podobné globálne organizácie, ktoré dnes majú ambíciu regulovať médiá a najmä slobodu prejavu.
Cieľom bola totiž nielen oslava ľudí pracujúcich v redakciách novín a časopisov a ľudí podieľajúcich sa na divadelnej, filmovej, televíznej a rozhlasovej tvorbe, ktorí vo veľkej miere ovplyvňujú myslenie celej spoločnosti. Účelom bolo tiež upozorniť na neetické zvyšovanie sledovanosti a čítania prostredníctvom klamstiev, vulgárnosti a násilia (tzv. žltá tlač, alebo „bulvár“).
Po vyše polstoročí tu máme množstvo nových negatívnych javov v masmédiách. Hlavným je globalizácia svetových médií s kľúčovým vplyvom na unifikáciu správ.
„Naša“ verejnoprávna tlačová agentúra totiž už všetko dianie vo svete preberá aj s názorovými súdmi od globálnych agentúr (Reuters, AP, AFP) ako spravodajský polotovar. Neviem či si to uvedomujete, ale na väčšinu svetových udalostí sa tak aj u nás, v SR, pozeráme cez hlavný prúd cudzími záujmovými očami.
Ďalším negatívnym a všeobecným javov je legalizovanie cenzúry v kedysi tzv. „slobodnom svete“ (Západ). A to nielen majiteľmi (miliardármi) sociálnych sietí, ale aj majiteľmi globálnych mediálnych korporácií a dokonca aj politickým vedením EÚ, EK a EP!!
A tak aktuálna diagnóza médií na Slovensku, aj vo svete je: sloboda médií, ani pluralita, ani sloboda názoru v nich už nie je tou najvyššou hodnotou.
V médiách sa nám usalašila dokonca aj propaganda a medzi novinármi jav osobného zlyhania, ktorý pôsobil v bývalom totalitnom režime – angažovanosť („na pulze doby“).
Áno, dnes pohrobkovia angažovaných propagandistov spred roka 89 mávajú podobnou zástavou s nadpisom „bojujeme proti ‘dezinformáciám’“, čo v preklade znamená „potierame akýkoľvek iný názor“ tak ako naši predchodcovia. V podstate to isté, čo tu už bolo – menia sa len naratívy.
A tak nám k spravodajskému a informačnému „šťastiu“ chýba asi už len to Orwellovo “Ministerstvo pravdy“. Slobodne myslieť a slobodne si utvárať názor je dnes asi ten najväčší neprogresivistický hriech a luxus. Opäť predsa platí „začem bukvy, vjo jásna“… už aj na kedysi slobodnom Západe, žiaľ.
Rafael Rafaj
O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou a slobodou slova a prejavu. Publicistike a písaniu sa venuje už 30 rokov so zameraním na komentáre, glosy, analýzy a eseje, ktoré mu spolu s básňami začali vychádzať v Literárnom týždenníku a neskôr vo vyše desiatke ďalších publikácií. Autor knihy Za národ (2005) a knihy na vydanie Tajný kód starých Slovenov. Expert a predseda odborného tímu pre kultúru a médiá v hnutí Republika.
20. máj 2023 13:55
