Úmrtie pápeža je vždy rana pre všetkých kresťanov. Posledné dni sme sledovali ako sa všetci politickí predstavitelia na Slovensku vyjadrovali k jeho úmrtiu. Všetky vyjadrenia boli úctivé a verím, že aj úprimné.
Avšak napadlo mi pri týchto všetkých vyjadreniach, ak by sme ich naozaj prežívali, kde sme sa ako spoločnosť mohli už nachádzať. A pritom to chce naozaj iba „maličkosť’. Všetko to, čo do sveta v tejto súvislosti vypustili Majerský, Šimečka, Grohling… treba aj realizovať v praktickom živote tu, u nás doma na Slovensku.
A to nielen v pri politickej výmene názorov, ktorá miestami ale zato často, zachádza za hranicu únosnosti, ale aj používaní nemiestnych expresívnych pomenovaní na adresu politických súperov. Je to bohužiaľ také slovenské: vodu kázať a víno piť.
A potom si musíme povedať, že
takto fungujú politici na Slovensku – namiesto sebareflexie vidíme tvrdý alibizmus spojený s farizejstvom, ktoré je u menovaných politikov poznávacím znakom ich pôsobenia v politike.
Takže úprimnosť, otvorenosť a snaha porozumieť tomu druhému je správna cesta, ktorá môže už aj tak dosť rozpoltenému Slovensku pomôcť. Preto jednoznačne platí, že menej je viac a každodenný život Slovákov a Sloveniek to to potvrdzuje.
Preto nie sú potrebné silné vyhlásenia a horlivé heslá, ale tvrdá práca pre občana. Presne to sa aj od politikov očakáva. Takže dúfam, že takejto formulácii rozumie aj naša parlamentná opozícia. Ale skôr platí, že nerozumie. To je badateľné aj pri organizovaní ďalších a ďalších protestoch. Najprv láska k blížnemu a potom nenávisť ku všetkým, ktorí majú iný názor. Naozaj kresťanské vážení!
A takto sa nám tu po námestiach premávajú samozvaní „záchrancovia“ Slovenska, ktorí niečo iné hovoria a niečo iné konajú.
Jozef Viktorín
llustračné foto: pixabay
26. apríl 2025 05:56
