Technológia babrákov, alebo ako sa z “hoaxu” stane po roku legislatívna realita
O povinnom očkovaní proti ochoreniu COVID-19 sa na Slovensku vraj musí uvažovať vzhľadom na situáciu a rozšírenie nepravdivých informácií, vyhlásil vo štvrtok 9. decembra minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský .
Pred piatimi mesiacmi, vo štvrtok 1. júla pred poslancami minister zdravotníctva pritom povedal, že nie je pravda, že vláda chce povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19. V tele tvrdil, že ide o dezinformáciu.
V júli bolo povinné očkovanie pre Lengvarského „dezinformácia“
“Chcel by som reagovať na dezinformáciu, ktorá vznikla, neviem z akého dôvodu. Je o tom, že ideme zavádzať nejaké plošné alebo povinné očkovanie. Chcel by som všetkých ubezpečiť, že to tak nie je a ani nebude,” povedal šéf rezortu zdravotníctva, pričom doplnil, že vyhlásenia o tom, že vláda chce povinne očkovať, sa nezakladajú na pravde.
Ministrovi pomáhal aj predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš, ktorý doplnil, že im je ľúto, že koaličný partner Sme rodina “začal zavádzať” a “podľahol tlaku antivaxerov”.
O päť mesiacov sa ukazuje, že hoaxy, dezinformácie a tlak antivaxerov boli pravdivé, resp. pravdepodobné, ale určite nie zavádzajúce. To skôr zavádzal minister, vojak, generál, ktorého slovo by sa nemalo kývať ako lístok vo vetre.
V decembri je to už nevyhnutnosť a úloha
V decembri už minister-generál predviedol vojenský štýl „uvažovania“, kedy treba dobyť pevnosť za každú cenu. V tomto prípade aj za cenu možných strát na životoch – nie možno bezprostredne, ale s odstupom času, lebo práve dlhodobé negatívne dopady neoverených očkovacích látok ešte nepoznáme.
Faktom však je, že v stredu (8.decembra) dostal na vláde úlohu, aby do 10.januára 20022 predložil premiérovi analýzu možností zavedenia (nielen) povinného očkovania proti Covid-19, ale aj možnosť platenia tejto liečby osobou, ktorá sa rozhodla dobrovoľne sa nezaočkovať proti Covid-19.
Utiekol zbabelo z boja
Za pozornosť stojí aj stratégia generálovho ústupu od jeho predošlých garancií. Útek z boja za práva a slobody ľudí odôvodňuje vonkajšou a neustále sa na obe strany meniacou situáciou, počtom ľudí v nemocniciach.
Takže faktom je, že svoje zlé manažovanie rezortu zdravotníctva touto vládou s odchodom lekárov, chcú mocipáni z vládnej koalície v štýle „vyhrali sme voľby, môžeme všetko“ kompenzovať uvalením povinnosti na nevinných občanov s odstrelením ich slobodnej voľby a práva rozhodovať o svojom tele a svojom zdraví.
Propagandisti očkovania proti covidu sa tak čoraz viac zamotávajú so vlastných sietí, ktoré nastražili na ľudí. Ich pôvodné motivačné tvrdenia, že „vakcínou“ si chránia zaočkovaní svoje zdravie a vraj aj zdravie okolia už stojí nahé na decembrovom snehu.
Nejde už o zdravie ľudí, ale o “verejné zdravie”, čiže o systém
Novými šatami je totiž tvrdenie, že tentoraz už násilné, povinné očkovanie, ktoré bolo pred pol rokom nechutný „hoax“ urobiť nie kvôli zdraviu občana, či starčekov dôchodcov, ktorí nám zomierajú, ale kvôli verejnému zdraviu. Lenže aj tento úskočný manéver je klamlivý a zavádzajúci, pretože oni idú znásilniť ihlou ľudí kvôli verejnému zdravotníctvu, teda systému, ktorý neriadili a nepripravili na túto situáciu, o ktorej sa vedelo, že príde.
Totalitné paralely
Aj druhý argument Lengvarského o očakávaniach percentuálneho kvóra zaočkovanosti (67%) je postavený na hlavu. Argumentovanie „situáciou“, ktorú subjektívne vyhodnocuje vláda a jej členovia, z ktorých niektorí pôsobia ako agenti vakcinácie, je ako z éry studenej vojny v totalitnom Sovietskom zväze. Predstavte si, že na rokovaniach o ľudských právach, ku ktorým po 30-tich rokoch Západ prinútil Sovietsky zväz rokovať a akceptovať ich, by komunisti odpovedali tou istou hantírkou a „logikou“ ako Lengvarský a vláda:
„Vzhľadom na situáciu, ktoré sme si takto nepredstavovali a na šírenie nepravdivých informácií o nás v imperialistickej tlači, ZSSR nepristúpi na dohody a obmedzí ľudské a práva a slobody svojich občanov“.
A v čom je pointa a rozpor faktov a tvrdení? Ak bolo takéto uvažovanie totalitné, pochádzajúce z totalitných hláv zločineckého režimu, ako potom nazvať takmer identické uvažovanie našich „demokratov“? Odpoveď nechám na vás.
Rafael E. Rafaj
